Problémom pri financovaní Bratislavy je podľa primátora nižší podiel dane z príjmov fyzických osôb, ako by malo hlavné mesto dostávať. Bratislava má približne 450-tisíc obyvateľov, čiže by mala podľa Nesrovnala dostávať 4,5 percenta z celoštátne vybranej dane z príjmov fyzických osôb. No v skutočnosti mesto dostáva len 2,35 percenta. Podľa primátora tak Bratislava hospodári len s takmer polovičným rozpočtom, ako by mala.
Ďalším problémom podľa primátora je, že hlavnému mestu ostáva málo peňazí na rozvoj. Z 230 miliónov eur, ktoré má Bratislava k dispozícii, ide podľa primátora 85 percent na školy, cesty, sociálne veci a ďalšie povinné výdavky. Zo zvyšku musí Bratislava zaplatiť aj výdavky za zimnú či letnú údržbu a ďalšie zmluvné záväzky. „Mestu tak ostáva iba sedem percent vlastných príjmov na rozvoj mesta, čo nie je únosné,“ hovorí primátor. Problémom je podľa primátora aj to, že ľudia, ktorí žijú v Bratislave bez trvalého pobytu, platia miestne dane niekde inde.
Na zlepšenie financovania Bratislavy je preto podľa Nesrovnala potrebné vrátiť podiel dane z príjmu fyzických osôb pre samosprávu na 70 percent. Navrhuje tiež, aby sa zaviedol miestny poplatok za rozvoj pre investorov. Spravodlivé by podľa neho bolo, aby sa príspevok na obyvateľa z dane z príjmov fyzických osôb začal rozdeľovať podľa registra obyvateľov a nie podľa Štatistického úradu SR.
Hlavné mesto by zároveň podľa primátora malo získať postavenie kraja, podobne ako iné európske mestá. Z týchto návrhov vychádza Bratislavská deklarácia, ktorú Nesrovnal pripravuje a mala by sa stať základom pre nové znenie zákona o Bratislave. Na jeseň by chcel primátor tento dokument predložiť poslancom mestského zastupiteľstva. „Mojím hlavným cieľom je to, aby naše hlavné mesto fungovalo a rozvíjalo sa. Na to je však nevyhnutná zmena systému, v ktorom mesto funguje, čo znamená zmeny vo financovaní a legislatíve,“ vysvetlil primátor svoje kroky s tým, že mesto nemôže dobre fungovať, ak nie sú dostatočné zdroje na jeho rozvoj.