V bratislavskom triedenom odpade už našli kurčatá, peňaženky i pasy

Firma, ktorá má v hlavnom meste na starosti odvoz a likvidáciu odpadu, demonštrovala realitu triedenia na náhodne vybranom kontajneri na plast. Bol z Petržalky, konkrétne z Hrobákovej ulice. Obsah kontajnera pracovníci služby vysypali na zem, podobne ako ho vždy vysypú na triediacu linku v závode, a následne skúmali jeho zložky.

„Dali sme si za úlohu zistiť konkrétne čísla a s nimi ďalej pracovať. Poznatky chceme využiť na našu činnosť a na vzdelávanie obyvateľov. Chceme predovšetkým zistiť, kde sú ich rezervy pri triedení a ukázať im, čo sa v ich nádobách nachádza,“ uviedla Anna Vargová z OLO a dodala, že po plastoch bude nasledovať aj kontrola nádob na papier a sklo.

Odpad triedia ručne

Všetok vyseparovaný odpad triedia zamestnanci služby Odvozu a likvidácie odpadu. Nie je plast ako plast a preto je potrebné, aby na jednotlivých linkách ručne roztriedili odpad podľa druhov, ktoré potom odberatelia opätovne spracujú. Nie všetko je možné vytriediť, to by vraj bolo časovo aj finančne náročné.

Foto: Marianna Mikešová, Pravda.sk

separovanie, odpad, olo, recyklovanie, PET fľaše sa triedia podľa farby, najcennejšie sú bezfarebné.

„Najzaujímavejšou komoditou sú pre nás PET fľaše, ďalej takzvaná domáca chémia alebo vysokopevnostný polyetylén a nakoniec fólie. Ostatný plastový materiál samostatne zvážime a pošleme na termické zhodnotenie do spaľovne. Zo spáleného odpadu vyrobíme elektrinu a zároveň z neho získame aj výhrevnosť,“ popísal riaditeľ závodu Gregor Kraviansky.

Kým v niektorých mestách patria hliníkové plechovky do nádob na kov a tetrapaky sa tiež zbierajú samostatne, v Bratislave patrí oboje do plastu. Kovových konzerv sa to však netýka, tie by mali smerovať do komunálneho odpadu, z ktorého ich potom vedia jednoducho vytriediť pomocou magnetu.

Stlačiť a neumývať

Koho už ako dieťa učili, že na PET fľašu treba stúpiť a až potom je možné zahodiť ju do žltej nádoby, ten môže veselo triediť ďalej. Správne upravená je totiž fľaša až keď sme jej obsah zmenšili stlačením. Tento druh plastového odpadu je ľahký a objemný, preto zaberá veľa miesta. O vrchnáky sa strachovať netreba, pokojne ich na fľaši môžeme ponechať.

Podobný postup je správny aj pri tetrapakoch. Netreba sa pri nich obávať o zvyšky potravín. „V žiadnom prípade neprekáža, keď ľudia tetrapaky neumývajú, dokonca to vôbec neodporúčame. Ľudia si šetria svoju peňaženku a naši odberatelia používajú dosť intenzívnu chémiu, ktorá všetko vyčistí,“ vysvetlil Kraviansky.

Foto: Marianna Mikešová, Pravda.sk

odpad, recyklovanie, pet flasa, olo Ukážka toho, ako vyzerá správne a nesprávne upravená fľaša, jej stlačenie je dôležité.

Plastové fľaše majú okrem toho ešte svoj ďalší systém triedenia, pri ktorom záleží na farbe. Mýtus o tom, že niektoré farby nie je možné zrecyklovať, je pravdivý len spolovice. Možné to síce je, len to nie je to pre spracovateľov výnosné. Najlepšie sa na odber predávajú bezfarebné fľaše, z ktorých sa dá potom vyrobiť akákoľvek iná farba. Pri zelenej, modrej a ďalších farbách už cena klesá. Najmenšiu cenu majú fľaše od olejov, ktoré sú znehodnotené mastnotou.

Pri spracovaní fliaš nie je problém s vrchnákmi ani s etiketami. Celú fľašu totiž v továrni pomelú na drobné vločky, ktoré potom oddelia vo vode. „Každá zo zložiek má vlastnú špecifickú hmotnosť a v rámci vodného stĺpca sa inak správa. To, čo je najľahšie, pláva navrchu, druhé najľahšie je v strede a to, čo je naspodku, má najväčšiu hmotnosť a hustotu. Časti sa potom extrahujú samostatne,“ popísal proces Kraviansky.

Čo tam nepatrí

Vzhľadom na to, že portfólio plastových výrobkov je obrovské, je podľa Kravianskeho ťažké jednoznačne povedať, čo do žltých kontajnerov nepatrí. „V podstate tam ľudia môžu dať akýkoľvek plast, pre nás je to výhodnejšie, pretože to vieme zhodnotiť aspoň termicky,“ povedal riaditeľ. Z preferovaných druhov plastov odberatelia vyrobia ekologickým spôsobom ďalšie výrobky. „Z regranulátu z PET fliaš sa vyrába okrem iného napríklad flís a rôzne fólie,“ dodal Kraviansky.

Jednoznačnejšie pravidlá platia pri separovaní skla. Do zelených kontajnerov by sme vo všeobecnosti mali hádzať len obyčajné sklenené fľaše a nádoby. „Nepatrí tam technické sklo, rôzne borosilikátové sklá, ani bezpečnostné sklá či autosklá,“ vymenoval riaditeľ. Veľký problém majú podľa neho v sklárňach, ak v zbernej nádobe skončia úlomky zrkadiel, keramiky či kovov, pre ktoré potom zrecyklované sklo praská. S papierom žiadny problém nie je, môže sa recyklovať akýkoľvek, nemal by však byť mastný.

Najväčším problémom naďalej ostáva, ak do nádob na separovaný odpad ľudia hádžu zvyšky komunálneho odpadu, ktorý potom často nepríjemne zapácha a ani vetrané miestnosti nepomáhajú. Zamestnanci sa vraj stretli už s mnohými kuriozitami, okrem iného sa im na triediacej linke objavili kurčatá v rozklade alebo prázdne peňaženky či občianske preukazy a pasy. Ľudia vraj z lenivosti či roztržitosti vyhodia všeličo.

Bratislavčania sú anonymní

Obrovské množstvo ľudí sa stráca vo veľkom množstve čísiel domov, v mestách sa preto ľudia môžu skryť za anonymitu. Nikto im potom nevidí takpovediac do taniera, takže sa k odpadu správajú nedbalo. Podľa Kravianskeho je hlavným problémom lenivosť. Ľudia si nachádzajú stále nové výhovorky. Kým niektorí sú schopní dozvedieť sa, ako môžu separovať viečko z jogurtu, iní naďalej miešajú komunálny odpad s recyklovateľným. Asi 50 % odpadkov tak zostáva nevytriedených. Najuvedomelejší potom bývajú obyvatelia rodinných domov, pretože je u nich väčšia transparentnosť.

Foto: Marianna Mikešová, Pravda.sk

kôš, odpad, recyklovanie V Starom meste sme náhodne narazili na verejný odpadkový kôš, ktorý bol ukážkou nesprávneho narábania s odpadom. Už na prvý pohľad vidieť tlejúce nedopalky a kopu nevytriedeného plastu.

„Mnohí si stále myslia, že triedenie odpadu je dobrovoľné, je však povinné aj v zmysle zákona o odpadoch. Nový zákon o odpadoch má platiť od 1. januára budúceho roku a podľa neho sa bude oveľa prísnejšie posudzovať, ako obyvatelia triedia a pravdepodobne sa to bude aj pokutovať,“ uviedla Vargová.

Rozbor dopadol prekvapivo na výbornú

Vráťme sa ku kontajneru z Hrobákovej ulice. V skúške obstál viac než dobre, výsledky prekvapili samotných pracovníkov služby. Len približne jedno až dve percentá odpadu boli vytriedené nesprávne, našli dve sklenené flaše a pár konzerv. Neobjavili sa dokonca žiadne zvyšky potravín, čo je údajne veľkou raritou. Komplexné údaje z mestských častí zatiaľ nie sú známe, v tejto náhodnej kontrole si však Petržalka viedla veľmi dobre.

„Toto bolo už piate hodnotenie, záznamy z predchádzajúcich boli oveľa horšie a sme skutočne šťastní, že to dopadlo takto dobre,“ povedala Vargová a dodala, že zberné nádoby na recyklovaný odpad často ani len nemôžu odviezť. Kvôli obrovskému množstvu nesprávneho odpadu ich môžu klasifikovať už len ako odpad komunálny.

Ľudia sa sťažujú na čas odvozov

Harmonogram odvozov odpadu mnohým obyvateľom mesta stále nevyhovuje. Jedni sa sťažujú na veľký hluk, druhí na blokovanie premávky počas rannej špičky. Firma OLO vykoná týždenne až 55-tisíc odvozov, denne je v teréne asi 65 zberných posádok, ktoré fungujú od pondelka do soboty. Vyhovieť každému obyvateľovi je preto problém. Niektorí prichádzajú dokonca s nápadom, či by nemohli odvoz vykonávať v noci.

„V noci by to určite nešlo, platí pravidlo nočného pokoja od desiatej do šiestej rána, ktoré musíme dodržiavať. Výnimku máme povolenú len v Starom meste, kde nesmieme vo dne blokovať premávku. Ostatné sa robia v priebehu dňa. Problém nastáva, keď sa do terénu vydáme pred šiestou. Už vtedy sa ľudia sťažujú na hluk,“ uviedla riaditeľka dispečingu Anna Kapišinská. Posádky v Starom meste pritom s odvozom začínajú už o tretej ráno.

Separovanie je výhrou pre všetkých

Osvetu v separovaní by malo podľa firmy OLO vykonávať mesto, ktoré je za odpad zodpovedné. Rozhodli sa mu však pomôcť a okrem kontrolných zberov, ktoré budú odteraz pravidelné, organizujú aj súťaž pre deti s názvom Olompiáda, kde sa žiaci učia, ako odpad triediť.

Foto: Marianna Mikešová, Pravda.sk

odpad, separovanie, recyklovanie, olo, bratislava V náhodne vybranom kontajneri bolo len jedno až dve percentá nesprávneho odpadu.

Okrem toho, že je triedenie povinné, je pre obyvateľov aj výhodné. Tí, ktorí odpad netriedia, si musia poplatok za zbernú nádobu na komunálny odpad rozdeliť medzi 25 ľudí. Ak odpad triedia, stačí im jedna nádoba na každých 30 obyvateľov. Rozdiel je teda v cene za odvoz odpadu a jeho separovanie vedie k ekonomickej úspore, o prospešnosti pre životné prostredie nehovoriac.

V budúcom roku by malo byť triedenie odpadu oveľa prísnejšie. Ak budú nádoby obsahovať aj zložky, ktoré tam nepatria, nebude takýto odpad vôbec posudzovaný ako triedený a bude presunutý do komunálneho. Obyvatelia zaň teda budú musieť zaplatiť.