Trnavčania sa dlhodobo sťažujú na nedostatok zelene. Počet existujúcich parkov sa im nezdá dostatočný. Samospráva chce aj preto v spolupráci s vodármi pustiť ľudí do parku, ktorému dominuje vodojem slovenského architekta Emila Belluša. Areál s rozlohou približne 5,3 hektára má trojuholníkový pôdorys. Ide o pásmo hygienickej ochrany prvého stupňa okolo dvoch studní, ktoré bolo vyhlásené v roku 1985.
„V severnej časti Trnavy je zelene veľmi málo. Bolo by skvelé mať aspoň na pár hodín park, ktorý je dostupný pešo či s kočíkom,“ vyjadrila sa na sociálnej sieti Jana Pekárková. Vedenie TAVOS-u sa k myšlienke stavia pozitívne. „Prioritou pre nás zostáva bezpečnosť vodného zdroja a objektov, ako aj zachovanie kvality a pravidelnosti dodávok vody. Ak sa nám podarí urobiť potrebné bezpečnostné opatrenia, radi by sme areál sprístupnili v obmedzenom režime už počas tohto leta,“ povedal Jakab.
Podmienky, za ktorých pustia verejnosť do parku, riešia vodári za účasti projektantov a ľudí, ktorí sú zodpovední za bezpečnosť práce a ochranu prírody. Podľa primátora Petra Bročku má byť park otvorený počas víkendov. „V prvej fáze by sme chceli sprístupniť polovicu parku, vo finálnej asi dve tretiny,“ povedal Bročka. Pred otvorením ho chcú trochu „učesať“. „Upravia sa povrchy a pribudne niekoľko jednoduchých prvkov,“ prezradil primátor. Radnica plánuje v parku aj jednodňové podujatie.
Pred necelými piatimi rokmi malo veľký ohlas prvé sprístupnenie vodojemu verejnosti. Záujemcovia sa mohli točitým schodiskom dostať priamo pod nádrž veže. Miesto vyhliadky sa nachádzalo vo výške asi 30 metrov. Išlo o jednorazovú akciu, ktorú mesto zorganizovalo pri príležitosti Dní európskeho kultúrneho dedičstva na Slovensku. Dnes je vodojem z bezpečnostných dôvodov uzatvorený.
Ľudia sa bežne nedostanú ani na riečny ostrov Sihoť v Bratislave. Je takisto ochranným pásmom vodného zdroja prvého stupňa. „Verejnosti býva sprístupnený spravidla raz ročne počas podujatia Bratislava pre všetkých alebo pri jednorazových akciách, a to pod odborným dohľadom,“ povedal hovorca Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) Alexander Buzinkay.
Hoci na Sihoti v súčasnosti platí zákaz vstupu, pred dvomi rokmi sa hovorilo o jeho otvorení pre turistov a cyklistov. Ostrov by mohli chrániť senzory na detekciu pohybu. Vodári rozbehli v spolupráci s Fakultou elektrotechniky a informatiky STU pilotný projekt monitoringu ostrova. „Projekt sa skončil a v súčasnosti sa vyhodnocuje. Podľa výsledkov sa spoločnosť rozhodne, či navrhnutým spôsobom zabezpečí celý ostrov,“ dodal hovorca BVS.