E-živec je elektronickou alternatívou k papierovému Bratislavskému živcu, ktorý funguje od apríla 2014. Doplnková lokálna mena platí súčasne s eurom a je na euro viazaná. Doteraz si mohli ľudia vymeniť živec za eurá v siedmich výmenných miestach, dnes si už môžu zakúpiť e-živce pohodlne prostredníctvom vlastného počítača. Elektronickú menu zatiaľ tvorcovia len testujú, čas ukáže, ako ju Bratislavčania prijmú.
Stačí smartfón
Platba e-živcami je jednoduchá. Užívateľ si len musí vytvoriť svoj účet, stiahnuť aplikáciu do mobilu a nakúpiť si e-živce. Potom v obchode jednoducho zaplatí priložením mobilu k mobilu obchodníka cez systém NFC. Tí, ktorí majú staršie smartfóny, môžu zaplatiť prostredníctvom naskenovania QR kódu alebo zadaním kódu z elektronickej účtenky. Takáto platba je bezpečná, obchodníkovi totiž zákazník neodovzdáva žiadne údaje z karty.
„Slovensko sa stáva druhou krajinou v Európe, ktorá zaviedla formu elektronického lokálneho platidla. Obyvatelia mesta Bristol ju veľmi radi používajú, je to jednoduché a rýchle. Som si istý, že Bratislavčania si ju tiež obľúbia a rozšírime ju neskôr do ďalších miest," povedal riaditeľ občianskeho združenia Živica, ktoré projekt lokálnej meny realizuje, Juraj Hipš.
Podpora lokálnej ekonomiky
Používaním živca môžu ľudia podporiť sebestačnosť svojho mesta. A nielen to, podporia aj miestnych obchodníkov a vytváranie bližších vzťahov v komunite. Lokálna mena totiž koluje len v miestnej komunite a neodteká z mesta rýchlo preč. „Zároveň za každý vymenený živec ide do Komunitného fondu 10 centov, ktoré sa využívajú na podporu verejnoprospešných projektov v Bratislave a vo Zvolene. Skrášli sa bratislavské Námestie SNP alebo zvolenský park Lanice,“ uviedol Hipš.
Obyvateľka Bratislavy Martina Janíková projektu verí a lokálnu menu podporuje. Zapáčil sa jej koncept lokálneho míňania peňazí. „V dnešnej dobe mnoho ľudí síce zarobí peniaze v Bratislave, ale minie ich mimo mesta. Som presvedčená, že keby sa peniaze viac točili v meste, viedlo by to k väčšiemu rozvoju komunity,“ povedala Janíková.
Dokonca sa rozhodla, že si nechá v živcoch vyplácať aj časť mzdy. „Živce takto miniem na svoju bežnú spotrebu a viem, že ostali v meste. Verím, že sa koncept lokálnej meny rozšíri natoľko, aby aj podnikatelia, u ktorých živce minieme, mohli platiť svojich dodávateľov v živcoch,“ dodala Bratislavčanka.
Foto: CEEV Živica
Vzorom je Bristol Pound
Lokálna bristolská mena Bristol Pound funguje od septembra 2012 a bola jednou z prvých lokálnych mien v súčasnej Európe. Za ten čas stihli v anglickom Bristole vytvoriť komplexnú sieť partnerských obchodov a podnikov, preto lokálnou menou platí aj množstvo miestnych. Bristol Pound navyše získal podporu miestnej nezávislej banky a v meste zriadili aj bankomaty na lokálnu menu. Podobne ako živec funguje Bristol Pound papierovo aj elektronicky.
Práve úspech v Bristole inšpiroval tvorcov živca. „Sme v kontakte so zástupcami Bristol Pound a plánujeme aj ich návštevu na Slovensku. Bristol je ohľadne lokálnej meny veľmi inšpiratívny. Zapojilo sa množstvo obchodov, obyvateľov a dokonca aj samospráva. Práve vďaka tejto synergii to v Bristole výborne funguje a je pre nás vzorom,“ povedal Hipš.
Živec je zatiaľ v zárodku
Bratislavské živce platia v 40 prevádzkach (väčšinou kaviarňach a reštauráciách), za elektronické živce zatiaľ môžu ľudia nakupovať v štyroch pilotných prevádzkach. Nakúpiť môžu v Ekoobchode Živica a v obchode Doprírody.sk, môžu si zaplatiť kurz flamenca v GoDany.sk alebo sa naučiť pliesť v prevádzke Opletačky s háčikom a ihlicami. S Bristolom ani nemeckou lokálnou menou Chiemgauer, ktorá vykazuje emisiu v miliónoch eur, sa zatiaľ porovnávať nemôžu.
Povedomie miestnych o existencii živca je zatiaľ malé. V reštaurácii Thali na Dunajskej ulici podporujú platbu živcom tri mesiace a zákazníci tu lokálnou menou platia na dennej báze. V niektorých iných prevádzkach však taký úspech nezaznamenali. „Zatiaľ platili zákazníci živcom veľmi málo, vychádza to tak raz za dva mesiace. Ako nápad sa mi to zdá byť veľmi dobré, ale čo sa týka podpory predaja, muselo by to byť zaužívané na vyššej úrovni,“ povedal Lukáš Hindický z partnerskej prevádzky Pilgrims Pizza.
Bratislavská Šachová akadémia sa do projektu lokálnej meny zapojila hneď v jeho začiatkoch, živec propagujú aj na svojom webe. „Naši podporovatelia možnosť platenia živcami využívajú, aj keď nie vo významných objemoch. Živec nám pomáha okrem samotnej platby, napríklad za členské, aj v odlíšení sa od iných subjektov podobného zamerania a pomáha nám v budovaní značky,“ uviedol predseda akadémie Michal Vrba.
Foto: CEEV Živica
Veria v úspech
Autori projektu sa však riadia heslom „všetko má svoj čas“. Aj v Bristole, švajčiarskom Bazileji či nemeckom Chiemgauere mali na začiatku len pár priaznivcov. „Neskôr sa začali pridávať ďalší a ukázalo sa, že lokálne peniaze si získali dôveru. Výrazne pomohlo, keď sa zapojila aj miestna samospráva. Umožnila platiť miestne dane v lokálnej mene alebo v lokálnej mene vyplácala svojich zamestnancov, starostu a poslancov. Ak samospráve skutočne záleží na blahu komunity, je prirodzené, že by mala podporovať miestnu ekonomiku,“ povedal Hipš, ktorý verí, že podobná cesta čaká aj živec.
V súčasnosti v Bratislave cirkuluje viac než 12-tisíc živcov, tvorcovia pritom hovoria o stúpajúcom trende. Prostredníctvom lokálnej meny si už medzi sebou platí časť obchodníkov, zamestnanci niektorých organizácií si nechávajú v živcoch vyplácať časť mzdy. V občianskom združení Živica si myslia, že by sa k nim mali po vzore zahraničia pridať aj niektorí miestni poslanci.