Detský mandolínový súbor vznikol v Nesluši (okres Kysucké Nové Mesto) pred dvadsiatimi rokmi. Nadviazal na tradíciu, podobný súbor už totiž v tejto kysuckej dedine existoval dávnejšie.
„Túto tradíciu vytvoril pán Gejza Klanduch, ktorý sa priženil do Nesluše. On sám hral na mandolíne a založil mandolínový súbor v Nesluši a potom aj v susednom Kysuckom Novom Meste,“ spomína Augusta Plošticová, vedúca súboru.
I ona kedysi, ako 10-ročná, začínala hrať ešte v pôvodnom mandolínovom súbore, ktorý však neskôr zanikol. „Zvuk mandolíny už od detstva ku mne patril,“ spomína kedysi žiačka, neskôr jedna z tých, ktorá svojmu učiteľovi Klanduchovi pomáhala mandolínovú tradíciu v obci obnoviť na podnet vtedajšieho starostu Antona Ďuriaša. A neskôr po Gejzovi Klanduchovi prevzala vedúcu aj dirigentskú pozíciu v súbore.
„Dedičstvo je to krásne, ale niekedy aj ťažké,“ hovorí Plošticová. Deti majú skúšky dva razy do týždňa a tie treba zladiť s ich záujmami i inými krúžkami. Starší členovia postupne odchádzajú študovať na vysoké školy a treba ich nahradiť novými záujemcami.
„V septembri plánujeme urobiť väčší nábor. Chceme osloviť štvrtákov a piatakov, aby sa k nám pridali, aby súbor nezanikol, lebo to by bola škoda,“ poznamenala vedúca. Momentálne má Žiarinka do 30 členov, najmladší majú 10, najstarší 19 rokov.
Keď pred dvadsiatimi rokmi súbor vznikal, deti nemali hudobné nástroje, nepoznali noty. Aj napriek tomu sa do súboru prihlásilo 50 detí. „Deti to zaujalo. Keď sme prijali prvých členov, niektoré deti ani nevedeli, čo je to mandolína. Takže sme naozaj začínali od začiatku, učili sme ich noty, stupnice,“ spomína.
Po zvládnutí nôt a stupnice, sa deti začali učiť jednoduchšie skladby, postupne prešli na zložitejšie. Dnes okrem populárnej Mandolíny hrajú napríklad aj pieseň Ivety Bartošovej Leto, talianske O sole mio, ale aj sakrálne, pochodové, ľudové skladby, interpretujú i klasickú hudbu.
Dvadsať rokov existencie Žiarinky a množstvo, asi 250, vystúpení svedčia od tom, že mandolínovú tradíciu v obci rozvíjajú deti naplno. Nástroje, mandolíny zakúpila pred rokmi obec, zvyšok – aparatúru, bicie, gitary si už súbor kúpil za vlastné, zarobené peniaze, keďže Žiarinka nie je čisto mandolínový súbor. Hrali doma i v zahraničí, v pražskej Lucerne, v Poľsku, Nemecku, Chorvátsku, Srbsku.
„Chodím aj na klavír, ale mandolína ma baví viac. Páči sa mi, ako vyzerá, aký má zvuk. Hrám na nej od októbra a už viem asi 25 skladieb,“ hovorí desaťročná Veronika. Je mladšou sestrou 19-ročnej Janky.
„Chodil tu aj môj brat, aj spolužiaci. Tak som do súboru prišla aj ja. Páči sa mi zvuk mandolíny, aj tá originálnosť, pretože sme asi jediný detský mandolínový súbor na Slovensku,“ hovorí 19-ročná Janka. Jej kolega, 15-ročný Milan, chodí do súboru sedem rokov: „Keď sme boli menší, museli sme častejšie cvičiť, aby sme sa vycibrili. Zo začiatku nás z hrania boleli prsty, potom sme si zvykli.“
Mandolínový súbor Žiarinka, ktorý vznikol v januári 1995, má názov podľa dominanty – najvyššieho vrchu nad obcou Nesluša- Žiar.