Dva názory na zákaz herní: Nekoncepčnosť a koniec kondenzovaného zla

"Herne v Bratislave spôsobujú sociálne problémy a zvýšenú kriminalitu? Nevieme, na základe čoho tieto obvinenia vznikajú, prevádzkovateľov s nimi nikto nekontaktoval. Náš biznis neprináša väčšie problémy, ako iné odvetvia,“ tvrdí hovorca prevádzkovateľov herní Juraj Danielis a dodáva, že herne v Bratislave sú prísne kontrolovanými prevádzkami a dojem, že každý návštevník herne je gambler, je nesprávny, pretože práve v herni je možné dohliadať na vek hráča, jeho rizikové návyky a bezpečnosť. V boji za zákaz hazardu chýba podľa jeho slov koncepcia.

Cieľom je zmena zákona o hazardných hrách

Petíciu s názvom Za Bratislavu bez hazardných hier spustil petičný výbor na čele s primátorom a starostami mestských častí koncom mája. Jej podstatou je žiadosť Bratislavčanov adresovaná mestskému zastupiteľstvu na prijatie všeobecne záväzného nariadenia, ktorým sa zakážu hazardné hry na území Bratislavy. Aby bola petícia úspešná, je potrebné vyzbierať dostatočný počet podpisov, teda minimálne 30 percent obyvateľov Bratislavy starších ako 18 rokov, čo je asi 106-tisíc ľudí. Petičný výbor by to chcel stihnúť do konca tohto roka.

Podpisy zbierajú na rôznych kultúrnych či športových podujatiach mestských častí. Petíciu je možné nájsť aj na miestnych úradoch, magistráte či na úvodnej webovej stránke mesta a viac ako polovice mestských častí. „Zároveň do ulíc vyjdu dobrovoľníci, ktorí budú chodiť po meste a vysvetľovať ľuďom, čo môžeme petíciou dosiahnuť,“ dodáva Skokanová.

Dnes hlavné mesto udelí individuálnu licenciu tomu žiadateľovi, ktorý predloží úplnú žiadosť a preukáže, že splnil podmienky stanovené zákonom. Licencie sú vydávané na jeden rok. Licenčný povoľovací princíp je v zákone formulovaný ako nárokovateľný. Ak teda prevádzkovateľ splní všetky zákonné podmienky, hlavné mesto mu individuálnu licenciu musí vydať.

Po zákaze podľa Danielisa nastúpia nelegálne herne

Kým iniciátori petície pripomínajú postoj Brna či Viedne, ktoré hazard zakázali, Danielis poukazuje na vznik tamojších nelegálnych herní. „Skúsenosti zo sveta ukazujú, že práve zákaz herní vedie k masívnemu rastu čierneho trhu a kriminality. Zákaz by nás vrátil o 25 rokov späť, keď herne prevádzkovali rôzne kriminálne živly. V Brne vznikli desiatky nelegálnych herní a takmer tisíc nelegálnych strojov. Ich prevádzkovatelia obchádzajú zákon tzv. kvízomatmi. Alebo keď príde kontrola, stroje centrálnym spínačom vypnú a reštartujú im pamäť. Ľudia by preto mali aktivitu samospráv vnímať veľmi kriticky a pýtať sa politikov, ako im chcú garantovať bezpečnosť. Vždy sme boli ochotní hovoriť o regulácii a vyzývali na odbornú diskusiu,“ uzatvára Danielis.

Peniaze nie sú všetko

„Len herne samotné prinášajú mestu vyše 4,5 milióna eur ročne, a to nehovoríme o kasínach. Je to akoby niekto len tak škrtol rozpočet na šport a kultúru,“ tvrdí Danielis, ktorému však tvrdo oponuje hovorkyňa primátora Ivana Skokanová: „Nie na všetko sa dá pozerať len optikou financií. Závislosť od hazardných hier je vážny sociálny problém, ktorý spôsobuje rozvrat rodín, psychické problémy ľudí, čo môže prerásť do zložitej sociálnej situácie. Navyše, prevádzky sú často umiestňované pri školách, nemocniciach či liečebniach."

Podľa iniciátorov petície je medzi závislými od automatov väčší výskyt drog a alkoholizmu, pri herniach býva často hluk a neporiadok a ich počet sa zvyšuje. Hovorca prevádzkovateľov herní tieto tvrdenia odmieta. Prevádzkovatelia sa podpisom memoranda zaviazali nezvyšovať počet herní a sami si zakázali reklamu na herne. Podľa Danielisa bol rast počtu herní len zdanlivým javom, pretože vplyvom zmeny zákona sa niektoré automaty, ako hovorí, „presúvali z krčiem do týchto prísne kontrolovaných zariadení“.

Zároveň asociácie pripomínajú, že podľa štatistík za posledné dva roky počet herných prevádzok v Bratislave klesol o 15 percent. „Vynakladáme maximálne úsilie, aby sme pomohli ľuďom postihnutým patologickým hráčstvom. Aktívne spolupracujeme s liečebnými zariadeniami, prispievame, na hráčov dohliadame priamo v herniach. Ak tu niekto skrýva hlavu do piesku, určite to nie sme my. A rozhodne nie sme ani hlavným problémom Bratislavy,“ dodáva Danielis.

Foto: Andrej Barát

hrací automat Symboly ovocia na automatoch sú pozostatkom z čias, keď z nich namiesto mincí vypadávali ovocné žuvačky.

Prvá lastovička bola v Dúbravke

Mestská časť Dúbravka už 5. mája na zasadnutí miestneho zastupiteľstva všeobecným záväzným nariadením zmenila otváracie hodiny pre herne a prevádzky hazardných hier. Nariadenie platí od 1. júna. Po novom môžu byť prevádzky hazardných hier v Dúbravke otvorené od 10.00 do 22.00 hod.

Podľa kontrol mestská časť zistila, že tri z deviatich prevádzok nové VZN ignorujú. „Mínusom je, že tieto prevádzky majú teraz paradoxne viac návštevníkov, lebo sa tam presunuli návštevníci herní, ktoré pravidlá dodržiavajú,“ hovorí Lucia Marcinátová z kancelárie starostu Dúbravky.

Podľa hovorcu prevádzkovateľov herní je aktivita Dúbravky nelogická a protizákonná. „Mestská časť ešte na konci minulého roka vydala nariadenie, podľa ktorého spomínaným prevádzkam povolila prevádzkové hodiny do konca júna a niektorým až do konca roka. Podľa slovenského práva je pritom nemožné meniť nariadenie, ktoré je ešte v platnosti, iným nariadením,“ dodáva Danielis. Mestská časť podľa neho ignoruje zákon. „Protizákonné je aj samotné májové VZN, nakoľko sa snaží rušiť vyššiu právnu normu – zákon a licencie na prevádzkovanie,“ uzatvára Danielis. Mestská časť tieto tvrdenia odmieta.

„Mestská časť Dúbravka postupovala nielen plne v intenciách zákonných ustanovení ale vychádzala aj z vyjadrení a názorov prokuratúry, ktorá sa v tejto veci už neraz vyjadrovala,“ hovorí Marcinátová. „Asociácia argumentovala licenciou ministerstva financií. To udeľuje síce individuálne licencie na prevádzkovanie jednotlivých druhov hazardných hier na určité časové obdobie, no nerozhoduje o prevádzkových hodinách jednotlivých herní v rámci časovej platnosti udelenej individuálnej licencie. VZN s otváracími hodinami a licencia od ministerstva sú dve odlišné veci,“ dodáva Marcinátová.