Kaverna na Kamzíku rozpráva o histórii z čias prvej svetovej

, 24.07.2015 11:30

V Bratislave je sprístupnených viacero objektov z obdobia druhej svetovej vojny, z obdobia prvej svetovej bol donedávna zrekonštruovaný len jeden. Občianske združenie Bunkre zrenovovalo v spolupráci s mestskou časťou Bratislava-Nové Mesto ďalší - delostreleckú Kavernu Kamzík. Je jednou z najvýznamnejších pamiatok prvej svetovej vojny. Ľudia ju môžu navštíviť každú sobotu od 9:00 do 15:00 alebo sa môžu dohodnúť aj na inom termíne.

Kavernu už navštívilo mnoho ľudí, najviac ich...
Kavernu už navštívilo mnoho ľudí, najviac ich zaujal historický výklad či staré karbidové lampy. Autor: Z archívu OZ Bunkre

Pojem kaverna je pre mnohých neznámy, pri návšteve objektu však pochopia, že ide o akúsi zvláštnu dutinu, slúžiacu na úkryt. Tento termín vraj bežne používajú lekári či jaskyniari, ale aj vojaci. „Vo vojenskej terminológii je to podzemný bunker, bezpečný úkryt, ktorý sa budoval najmä v čase prvej svetovej vojny. Kaverna je vlastne objekt vyrazený do pevnej skaly,“ vysvetlil Lukáš Vladovič z občianskeho združenia Bunkre. Zvonku však kaverna pripomína skôr pivnicu než vojenský objekt.

Zatiaľ čo v Dúbravke nájdeme kavernu, ktorá má vybetónovaný len vstup a únikový východ a viac pripomína práve pivnicu alebo jaskyňu, Kaverna Kamzík je vybetónovaná celá. To okrem iného uľahčilo jej revitalizáciu, s ktorou začali v marci tohto roku. „Nemuseli sme sa preto trápiť s geologickým výskumom, ktorý by odhalil, či vôbec môžeme pokračovať. Na druhej strane je zase Kamzík neporovnateľne väčší. Išlo nám to však odruky, keďže sme už mali skúsenosti z Dúbravky a hneď od začiatku sme spolupracovali s mestskou časťou Bratislava-Nové mesto,“ povedal Vladovič.

Zapojili sa poslanci aj dobrovoľníci

S nápadom obnovenia kaverny prišiel Martin Vlačiky. Ešte skôr než sa stal poslancom, navrhol projekt na stretnutí s pracovníkmi Participatívneho rozpočtu mestskej časti. „Kavernu som poznal už od detstva a napadlo mi, že by sme ju mohli odkopať, vyčistiť a sprístupniť ľuďom. Vedel som, že niečo podobné v menšom meradle urobilo združenie Bunkre v Dúbravke, tak prečo by to nešlo aj na Kamzíku?“ vysvetlil Vlačiky.

V novembri Vlačiky, už ako nezávislý miestny poslanec, oslovil občianske združenie Bunkre a organizáciu Mestské lesy v Bratislave, ktorým sa nápad pozdával a dali mu zelenú. Projekt potom odhlasovali aj občania a vďaka tomu získal dotáciu z rozpočtu v hodnote 5-tisíc eur. Prispeli aj súkromní darcovia. „Práve vďaka tomu sme si mohli dovoliť zaplatiť odkopanie bagrom a ručne sme potom odkopávali už len vnútro, čo nám výrazne uľahčilo prácu,“ povedal Vladovič.

Revitalizácie sa zúčastnili dobrovoľníci aj viacerí miestni poslanci, ktorí pomáhali aj pri čistení graffitov, ktoré sa tam za dlhé roky nazbierali. „Viackrát som sa zúčastnil na brigádach s chlapcami z OZ Bunkre, ktoré boli niekedy naozaj fyzicky náročné. Spoluprácu s nimi hodnotím výborne, sú to nadšenci histórie, čo som svojím povolaním paleontológa aj ja,“ pokračoval Vlačiky, ktorý aktívne pôsobí aj v rámci občianskeho združenia Za lepšiu Kolibu.

Slávnostné prestrihnutie pásky pri otvorení...
Slávnostné prestrihnutie pásky pri otvorení kaverny. Zľava vicestarosta mestskej časti Bratislava-Nové Mesto Stanislav Winkler, riaditeľ Mestských lesov v Bratislave Vladimír Kutka a viceprimátorka Iveta Plšeková. Autor: Martin Vlačiky

Kaverny v prvej svetovej nevyužili

Delostrelecký úkryt na Kamzíku vybudovali v roku 1914 a je ukrytý v blízkosti vrchnej stanice lanovky na Kamzíku, ktorá spája Kolibu so Železnou studničkou. Ešte prednedávnom mala kaverna zavalené vchody a zakryté komíny. Mnohí ani len netušili, že táto časť vojenského opevnenia tu stojí už od čias prvej svetovej vojny. Tá síce Bratislavu priamo nezasiahla, dotkla sa jej však tým, že aj bratislavských mužov verbovali do boja.

„Chceli sme poukázať na dejiny a vzdať hold mužom, ktorí bojovali a padli vo vojne. Preto sme sa rozhodli vybudovať múzeum prvej svetovej vojny, aby sme verejnosti odkryli kúsok bratislavskej histórie a ukázali, ako vyzerali opevňovacie stavby,“ uviedol Vladovič.

Bratislavské kaverny však nikdy vo vojne priamo nevyužili a jedinou posádkou, ktorú kedy mali, bola udržiavacia posádka. Možno aj preto sa nezachovali žiadne dokumenty o tom, na aký účel mali tieto objekty slúžiť. „Najpravdepodob­nejším dôvodom bolo ubytovanie a úkryt vojska. Taktiež to mohli byť muničné sklady alebo aj poľná nemocnica,“ myslí si Vladovič. Niektoré kaverny sa podľa neho dočkali svojho využitia až v druhej svetovej vojne, keď ich mohli využiť Nemci alebo miestni obyvatelia ako útočisko pred náletmi.

Návštevníci môžu v kaverne vidieť aj staré
		fotky.
Vnútro
		zrevitalizovanej Kaverny Kamzík.
+3Už pri slávnostnom
		otvorení navštívilo
		kavernu...

Zachovalo sa toho málo

„Niekedy sa stretávam s reakciami skôr narodených ľudí, že ako mladí sem chodili a boli tu rôzne zbrane, náboje, uniformy a podobne. Keďže ale objekty boli po opustení armádou voľne prístupné, nezachovalo sa z pôvodného vybavenia nič, čo bolo možné odniesť,“ povedal Vladovič. Jediným pôvodným vybavením preto ostala samotná kaverna, rebríky v únikových východoch a držiaky karbidových lámp, ktorými sa v minulosti svietilo.

Návštevníkov napriek tomu čaká expozícia predmetov, ktoré našli počas revitalizácie kaverny, napríklad bodáka pruských vojsk z roku 1886 a nábojníc, ale tiež dobových mincí, častí vojenského výstroja či fotiek. Samozrejmosťou je aj podrobný výklad historických súvislostí.

V mnohých bratislavských vojenských objektoch sa z pôvodného vybavenia zachovalo oveľa viac. V bunkri BS-4 členovia združenia Bunkre, ktorí objekt neustále renovujú, dokonca spávajú na pôvodných posteliach. „My bohužiaľ postele z pôvodného vybavenia k dispozícii nemáme. Niekedy sa odtiaľto v zápale práce dostaneme až neskoro večer a vtedy sa naozaj zamýšľame nad tým, či sa nám vôbec oplatí ísť domov,“ zažartoval Vladovič.

Expozícia predmetov z obdobia 1. svetovej vojny.
Expozícia predmetov z obdobia 1. svetovej vojny. Autor: Martin Vlačiky

Chcú prilákať turistov

Dvojpodlažná delostrelecká kaverna, ktorá je najväčšou svojho druhu v okolí Bratislavy, má podľa poslancov potenciál prilákať záujemcov o históriu aj turistov zo širokého okolia, pretože leží na atraktívnom a turistami navštevovanom území v blízkosti lanovky a turistického chodníka.

„O úspechu projektu svedčí vysoký počet návštevníkov, ktorí sa tu zastavili už počas rekonštrukcie, aj po otvorení na začiatku júla. Odporučil by som ju navštíviť najmä kvôli doplneniu vedomostí o prvej svetovej vojne a o vojenských objektoch z tohto obdobia. Sú roztrúsené v lesoch v okolí Bratislavy a sú pomerne málo známe, “ dodal Vlačiky, ktorý obdivuje aj dokonalé vyhotovenie podzemných priestorov kaverny.

Začiatkom 20. storočia slúžili podzemné kaverny ako úkryty ťažkého typu, dokázali odolať najlepším zbraniam. Technický pokrok bol však taký rýchly, že v čase ich dokončenia v roku 1915, to už nebola pravda. V okolí Bratislavy, vtedajšieho Pressburgu, navrhli líniu kaverien, ktorá sa tiahla od dnešných Dlhých Dielov, Sitinu, cez Lamač, Kamzík až po Röslerov lom nad Račou. Dodnes sa v tejto línii nachádza viac ako 50 objektov, ktoré boli posilnené ešte vysunutým opevnením na Dúbravskej Hlavici. Niekoľko kaverien by malo byť aj v Rakúsku v okolí Bergu a Wolfstalu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#bunker #Bratislava - Nové Mesto #1. svetová vojna
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku