V okolí bernolákovského štrkoviska hliadkujú poľovníci z Poľovníckeho združenia sv. Diana, prečesávajú aj okolitý terén. "Podľa stôp, ktoré sme našli, ide o 30– až 40-kilogramové zviera,“ hovorí predseda poľovníckeho združenia Karol Navara. Na základe váhy a bledohnedého sfarbenia odhaduje, že môže ísť o pumu či o levicu.
Podľa Navaru je to, ako hľadať ihlu v kope sena. Otázkou je, čo spravia, ak na zviera narazia. Strieľať nemôžu, ak šelma nie je na zozname povolených poľovných zvierat. Urobiť tak môžu iba v prípade priameho ohrozenia života či majetku. Záležať tiež bude aj na tom, či na ňu natrafia v poľovnom revíre, alebo v blízkosti obytných domov. V Senci preto hľadal šelmu aj veterinár s narkotizačnou puškou.
Podľa odborníkov je mačkovitá šelma v cudzom prostredí plachá. Pravdepodobne ju vychoval človek, preto môžu ľudia zviera priťahovať. Pozor by si mali dávať najmä deti a starí ľudia. Šelma útočí v prvom rade na ľahko dosiahnuteľnú korisť. Obyvatelia v širšom okolí Bernolákova by mali na prechádzky chodiť v skupinách. Pri stretnutí údajne postačí na ochranu aj palica.
Navara si myslí, že zviera ušlo majiteľovi, ktorý ho choval nelegálne, preto sa nehlási. Polícia zatiaľ neeviduje žiadne oznámenie o úniku z chovných staníc ani od chovateľov. Nikto nič neohlásil ani na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe v Senci. Stanovisko odboru starostlivosti o životné prostredie na Okresnom úrade v Senci, ktorý rieši registráciu chránených zvierat, sa denníku Pravda nepodarilo získať.
Otázne je, či vôbec o chovateľovi šelmy vedia. Do roku 2012 totiž stačilo len zviera ohlásiť na príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Nezáležalo na počte kusov, inšpektori si chov obzreli a chovateľovi určili podmienky, ktoré musel splniť do stanoveného termínu. „V prípade ich nesplnenia nám zákon o veterinárnej starostlivosti umožňoval aj umožňuje zviera či zvieratá odobrať,“ hovorí Ján Šiška z Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Trnave.
Podmienky sa podľa Šišku na Slovensku sprísnili po tom, čo sa v okolí obce Bíňovce v Trnavskom okrese pred troma rokmi tiež potulovala mačkovitá šelma. Ministerstvo pôdohospodárstva vydalo vyhlášku o chove nebezpečných živočíchov a takisto bol novelizovaný zákon o veterinárnej starostlivosti. Záujemca o chov mačkovitých šeliem, napríklad tigra či leva, už na ich základe musí požiadať regionálnu veterinárnu a potravinovú správu o schválenie chovu. K tomu musí doložiť aj súhlas obce, v katastri ktorej chce zvieratá chovať.
Foto: mojeslovensko.sk
Žiadosť posudzujú inšpektori aj na mieste, kde majú šelmy žiť. Ak je všetko v poriadku, chov schvália a zaregistrujú. Môžu ho aj odmietnuť. „Snažíme sa dávať povolenia ľudom, ktorí o tých zvieratách niečo vedia,“ hovorí Šiška. Povolenie na chov má platnosť tri roky. Inšpektori ho kontrolujú priebežne aj po jeho schválení.
Šiška upozorňuje na Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín Cites, ktorý sa u nás uplatňuje od roku 1992. Ten rozdeľuje ohrozené živočíchy do troch kategórií podľa stupňa ohrozenia. V rámci nich možno nájsť aj mačkovité šelmy.
Do kategórie I., ktorá zahŕňa všetky druhy ohrozené vyhubením, je zaradený aj tiger pásavý ussurijský. Jeho chovu sa venuje Yveta Iršová z Kostolnej pri Dunaji. „V prípade takýchto zvierat treba, aby boli označené a mali vystavenú identifikačnú kartu,“ vysvetľuje Šiška. Registráciu citesových zvierat riešia odbory starostlivosti o životné prostredie na okresných úradoch.
Ak v prípade šelmy, po ktorej bernolákovskí poľovníci pátrajú, pôjde o chránený druh a podarí sa ju odchytiť, poputuje do bojnickej zoo. Tá patrí pod ministerstvo životného prostredia. Zoologická záhrada funguje ako záchytné centrum pre zhabané a zaistené živočíchy a tiež ako rehabilitačná stanica. „Ak sa k nemu do troch mesiacov nik neprihlási, podľa zákona sa zviera stane majetkom štátu,“ hovoria ochranári zo Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.