Cudzinci sa v Bratislave učia slovenčinu a ochutnávajú halušky

, 11.08.2015 07:00

Kým mnohé univerzity a školy v lete zívajú prázdnotou, na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského to v týchto dňoch žije. Na chodbách počuť angličtinu, nemčinu, turečtinu či taliančinu, prím však hrá stále predovšetkým slovenčina. Práve tú sa do Letnej školy slovenského jazyka a literatúry prišli učiť zahraniční lektori, študenti a ďalší záujemcovia z 37 krajín sveta.

Niektorí sa prišli do Bratislavy učiť...
Niektorí sa prišli do Bratislavy učiť slovenčinu kvôli štúdiu, iní kvôli rodine či práci. Autor: Juraj Tomko

„Je to šanca stať sa nielen pozorovateľom, ale aspoň na pár týždňov aj priamym účastníkom kultúry, zažiť v osobnom kontakte mentalitu národa, jeho zvyklosti a spoznať jeho každodenný život,“ povedala Jana Pekarovičová, ktorá je riaditeľkou Studia Academica Slovaca (SAS) a kurz organizuje. Teší ju, že už 51. rok vzbudzuje kurz záujem u mladých ľudí, pričom mnohí účastníci na Slovensku nie sú prvýkrát, ale pravidelne sa sem vracajú.

V letnej škole SAS sa tri týždne od 2. do 22. augusta učia slovenskú gramatiku a slovnú zásobu, mnohí prišli aj preto, aby sa dozvedeli čo najviac o slovenskej kultúre. Chcú zistiť, akí sú Slováci, ako žijú, ako to u nás funguje a v neposlednom rade aj to, čo dobrého sa dá uvariť v typickej slovenskej kuchyni. Najviac účastníkov pricestovalo z Talianska, zo susedného Maďarska a Poľska, nemenej je ich z Nemecka. Taliani, ktorí majú gurmánstvo odjakživa v krvi, sa zvyčajne zaujímajú v prvom rade o gastronómiu.

Talianom u nás chutí

„Milujú dobré jedlo, dokážu o ňom dlho rozprávať, preto skutočne oceňujú špeciality slovenskej kuchyne. Napríklad také bryndzové halušky, ktoré nie všetkým cudzincom chutia, sú pre Talianov veľkou lahôdkou. Chvália aj slovenské pivo, syry, korbáčiky, a tiež našu slivovicu či víno,“ prezradila Renáta Kamenárová, ktorá učí pokročilých účastníkov kurzu a už tretím rokom je vyslanou lektorkou slovenského jazyka a kultúry MŠVVŠ SR na Bolonskej univerzite v talianskom meste Forlì.

A nie je to len skvelé jedlo, čo Talianov pozitívne prekvapuje. Pochvaľujú si aj slovenskú pohostinnosť a otvorenosť. „Aj keď my máme predstavu o Talianoch, že sú veľmi otvorení, nie je to celkom pravda. Aspoň na severe krajiny si ľudia udržujú odstup. Je pre nich preto príjemné, keď sú Slováci spontánni a priateľskí,“ vysvetlila lektorka. Na univerzitnej pôde tamojších rodákov často prekvapuje aj akási konzervatívnosť a oficiálnosť, s akou sa u nás stretávajú. Pripadá im napríklad zvláštne, keď sa musia slušne obliecť na slávnostnú ceremóniu otvorenia letnej školy s fanfárami a dekanom, na druhej strane si to o to viac vážia.

Čo ich sem priviedlo?

Anna Maria, 21, Chorvátsko
„Študujem slovenčinu v Chorvátsku, práve som skončila tretí ročník štúdia a preto som chcela svoje znalosti rozšíriť. Doteraz som Slovensko nenavštívila, preto som chcela vedieť, ako vyzerá Bratislava a taktiež som chcela spoznať Slovákov a ďalších študentov, ktorí slovenčinu študujú. Slovenčinu som si vybrala preto, lebo som sa chcela naučiť nejaký ďalší slovanský jazyk. Páči sa mi na nej aj tá mäkkosť, používanie ď, ť, ň je veľmi príjemné na počúvanie.“

Irini, 23, Grécko
„Maturovala som z klasickej filológie, teda z antickej gréčtiny a latinčiny. Veľmi ma zaujalo prekladateľstvo textov z gréčtiny do slovenčiny a naopak, v Grécku totiž veľa slovenských kníh nenájdete. Som začiatočník, zatiaľ zo slovenčiny ovládam len základné slová a môj prízvuk je hrozný. Keď však počujem Slovákov rozprávať, je to veľmi melodické a pekné. Myslím si, že ak sa slovenčinu naučím, ocením to ešte viac, pretože sa hovorí, že je to najťažší slovanský jazyk. Neviem, či je to pravda, ale zdá sa mi, že Slováci sú trochu hanbliví a tichí. My Gréci sme veľmi spoločenskí, veľa rozprávame a sme hluční, vy sa mi zdáte byť viac konzervatívni. Zároveň ste však pohostinní, otvorení a priateľskí.“

Vesa, 32, Fínsko
„Predtým som ešte nikdy nebol v strednej Európe. Študujem informatiku, ale zaujímam sa aj o jazyky a toto je moje prvé stretnutie so slovanským jazykom. Slovenčina vyzerá byť fajn, bohužiaľ toho o nej zatiaľ veľa neviem, pretože som absolvoval len pár lekcií.“

Slovenčina je podľa cudzincov ťažká, páči sa im...
Slovenčina je podľa cudzincov ťažká, páči sa im však jej melodickosť a mäkkosť. Autor: Studia Academica Slovaca

Učenie podporujú filmy a kultúra

Keďže kurz je nielen letnou školou jazyka, ale aj kultúry, idú spolu ruka v ruke. Ako inak naplno preniknúť do tajov krajiny, než prostredníctvom domácej kinematografie, hudby či divadla? „Mimoškolská činnosť študentom veľmi pomáha, zdokonaľujú sa tak v jazyku a budujú si lásku ku Slovensku. Aj študentom, ktorých učím v Bologni, sa snažím každý mesiac pustiť slovenský film alebo ich naučiť slovenskú pieseň,“ povedala Kamenárová.

Podľa lektora Radoslava Ďurajku je dôležité, aby študenti pozerali slovenské filmy s anglickými titulkami. Je to pre nich motivujúce, pretože filmu rozumejú, zároveň vnímajú aj slovenčinu a vždy pochytia nejaké nové slovíčka. Sám lektor sa snaží, aby cudzinci spoznali našu domovinu v tom najlepšom svetle. „Vždy im hovorím, že Slovensko je najkrajšie, najlepšie, najúžasnejšie. Ukazujem im to dobré, nikdy však nezakrývam to zlé. Snažím sa poskytnúť im pravdivé fakty, ale nakoniec aj tak dodám, že Slovensko je najlepšie,“ prezradil s úsmevom lektor. V takýchto chvíľach vraj cudzinci začínajú rozmýšľať viac o svojej krajine, núti ich to porovnávať.

Kultúrne reálie si študenti osvojujú aj na exkurziách po slovenských hradoch a zámkoch, pohoriach či skanzenoch. „Tento rok nám hrá do karát aj dvojsté výročie narodenia Ľudovíta Štúra. Je to skvelá príležitosť predstaviť jazyk z druhej strany, priblížiť jazykovo-kultúrne a politické súvislosti, ktoré sa najlepšie ukazujú na filmoch či literatúre,“ vysvetlila riaditeľka SAS. Študenti preto navštívia aj pamiatky spojené so štúrovskou tematikou, ako hrad Devín či výstavu o Ľudovítovi Štúrovi na Bratislavskom hrade. Druhou témou, ktorá aktuálne rezonuje a nevyhnú sa jej ani účastníci kurzu, je výročie 2. svetovej vojny, o ktorej sa niečo dozvedia aj v prepojení so slovenským folklórom či hudbou.

Mnohí majú na Slovensku korene

Slovenčinu sa prichádzajú učiť ľudia len tak zo zaujímavosti, chcú napríklad spoznať ďalší slovanský jazyk, alebo ich sem privedie náhoda. Mnohí z nich slovenčinu študujú na svojej domácej univerzite, niektorých dokonca na Slovensko privedú rodinné korene a väzby. Aj keď dôvody bývajú rôzne, všetkých spája spoločný cieľ – dohovoriť sa po slovensky lepšie. „V mojej skupine máme americkú dôchodkyňu, finančného manažéra z Talianska, vyštudovaného knihovníka, Angličanov s rôznymi povolaniami a máme tu aj europoslanca Charlesa Tannocka,“ vymenoval Ďurajka pestrý zoznam účastníkov.

Na začiatku sa ich lektori vždy pýtajú prečo prišli. „Niektorí majú manželku Slovenku, iní sem prišli pracovať. Američanka v mojej skupine prišla preto, lebo jej starí rodičia boli Slováci a ona chce teraz nadviazať na rodinné väzby,“ vysvetlil lektor. „Dvaja z mojich študentov majú rodičov Slovákov a chceli by sa v slovenčine zdokonaliť, ďalší sú prevažne študenti slovenčiny na lektorátoch, ktorí radi využijú možnosť získať štipendium, prísť na tri týždne do Bratislavy a stretnúť sa s ľudmi z celého sveta,“ doplnila Kamenská.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Bratislava #slovenčina #Studia Academica Slovaca
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku