Zlaté piesky sú klasika. Skupina dôchodkýň tam chodí už desiatky rokov a tvrdí, že sa toho veľa nezmenilo. Na Zlatých boli aj cez víkend a voda podľa nich bola aj napriek vysokej návštevnosti čistá, rovnako ako areál či sociálne zariadenia. Nepáči sa im však výška vstupného, keďže o vodu sa tam netreba zvlášť starať a ani ju chemicky čistiť. Pozastavujú sa aj nad tým, že na detskom ihrisku a pieskovisku nie je ani noha. Podľa nich sa niet čomu diviť, keďže ihrisko nie je v tieni a piesok a preliezačky sú horúce. Dámy by privítali viac tieňa aj pri vode. Ukazujú na pne po veľkých vyrúbaných stromoch.
Daniel Krajčovič prevádzkuje bufet na Zlatých pieskoch už 12 sezón. O uplynulom víkende hovorí ako o najsilnejšom za posledných desať rokov, čo sa týka návštevnosti. „Vopred neviete, aká sezóna na vás čaká. Minulý rok to bolo dosť zlé. Tento je návštevnosť obrovská. Už sme tu v bufete aj trochu unavení,“ hovorí prevádzkar. Vo svojich dvoch bufetoch túto sezónu prijal o desať ľudí viac ako vlani. To, že by sa mu minuli párky, žemle či ľadový čaj vylučuje. Podľa neho, ak sa stane, že v bufete niečo chýba, je to zlá organizácia práce zo strany vedúceho.
Priznáva však, že niektoré menšie bufety nemusia mať dostatočný priestor na uskladnenie či chladenie väčšieho množstva potravín či nápojov. „Keď vidím, že sa niečo míňa rýchlejšie ako som očakával, sadnem do auta a kúpim, doveziem nové. Neviem si predstaviť, že by som zákazníkovi povedal, nemáme. Potom by sa už do môjho bufetu nevrátil, lebo by išiel hneď tam, kde požadovaný tovar dostal minule,“ uzatvára tému vybrakovaných bufetov Krajčovič. Zlaté piesky sú podľa neho na horúce letné dni ako stvorené a návštevnosť ho teší. Upozorňuje však na to, že v kempe je z roka na rok menej turistov, cudzincov.
Uprostred mesta prírodné kúpalisko a zadarmo. Kuchajda je obľúbeným miestom, kde sa chodia osviežiť trebárs aj cez obednú prestávku ľudia, ktorí pracujú v okolí. Breh aj voda sú na pohľad čisté. Ani na Kuchajde sme nenašli bufet, ktorý by počas uplynulého víkendu mal nedostatok zásob. Aspoň sa teda nikto nepriznal. Pani Bea a malý Dominik chodia na kúpalisko pravidelne a radi.
Problém s preplnenými brehmi či dlhými radmi pred bufetmi nemajú. „Je to všetko o ľuďoch,“ hovorí Ružinovčanka Bea a popisuje, že aj pred chvíľou odpratali zo stola použité poháre, až potom sa usadili. Je tam podľa nej všetko, čo človek pri vode môže potrebovať. „Čakáme návštevu zo zahraničia a plánujeme ich zobrať aj sem,“ uzatvára Bea s tým, že za Kuchajdu sa hanbiť netreba.
„Tehelko je najlepšie,“ hovorí bufetár Rasťo. Nápor ľudí a extrémne teplo si vyberajú svoju daň a aj on cíti únavu. Bez úsmevu to však nejde. „Nestalo sa, že by sa nám niečo minulo, ale v takom prípade ponúknem zákazníkovi iný variant,“ dodáva s tým, že ľudia si chodia na kúpalisko oddýchnuť a nie sa sťažovať.
„Tri bazény, tobogán, detské ihrisko, výťah pre imobilných, myslím si, že to tu zvládame aj v také extrémne dni ako bol minulý víkend,“ hovorí vedúci kúpaliska Marek Školek. Ďalej vysvetľuje, aké prísne a časté sú kontroly, preto vylučuje, že by voda alebo prostredie boli špinavé. „Samozrejme viac ľudí, znamená, že musíme používať na čistenie vody viac chémie, častejšie prať filtre a podobne. Čistota je základ. Ľudia by sem prestali chodiť, ak by sa im niečo nepáčilo,“ dodáva. Na starosti má aj ďalšie umelé kúpalisko Delfín.
Väčšiu časť kúpaliska delfín pokrýva betón. Oľga a Ján to tam majú z Petržalky osem minút autom. Betón im vyhovuje. „Z trávy je viac bordelu a hmyz, mušky,“ vraví Oľga. Na Delfíne boli aj cez víkend. „Nevadí nám, že je tu veľa ľudí, veď aj my sme sa tu prišli schladiť. Žijeme v meste, všade je veľa ľudí, niekde sa musia osviežiť a odísť z tých rozpálených bytov,“ dodávajú manželia. Jedlu z bufetu však nedôverujú a nosia si vlastné. O nečistote podľa nich však nemôže byť reč a komu sa nepáči, nech tam nechodí. V areáli je zakázané fajčiť a aj keď je krátko pred záverečnou, okolie bazénov aj toalety sú čisté.
Sú kúpaliská naozaj čisté?
Všeobecnú spokojnosť s kúpaliskami nami oslovených ľudí potvrdzujú aj slová hovorkyne Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava Kataríny Nosálovej. V Bratislave úrad eviduje dve prírodné kúpaliská a desať umelých. Na kúpanie sa intenzívne využívajú aj štyri prírodné jazerá.
„Sledujeme kvalitu vody na prírodných a umelých kúpaliskách pravidelne, ako aj vybavenie prevádzkových plôch a zariadení. Na umelých kúpaliskách sú prevádzkovatelia povinní nastavovať technológiu úpravy vody tak, aby sa dodržiavali a kontrolovali požadované hodnoty prevádzkových parametrov bazénovej vody, ako je chlór, jej teplota či pH. Prírodné jazerá majú veľkú samočistiacu schopnosť a tak je nižšia pravdepodobnosť vzniku ochorenia vzhľadom na veľký rozptyl mikróbov vo veľkom objeme vody. A to aj napriek aktuálnym vysokým teplotám. V tejto kúpacej sezóne zatiaľ nedostatky v kvalite vôd na kúpanie ani v hygiene bufetov či stánkov úrad nezistil,“ hovorí Nosálová.
Ďalej dodáva, že na území Bratislavy je viacero vodných plôch, ktoré úrad nesleduje a kúpanie je tam len na vlastné riziko. Ako napríklad ružinovský Štrkovec či Dunaj.
Lenka Skalická z Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ešte dodáva, že kvalitu vody ovplyvňujú aj samotní kúpajúci sa. „To znamená, že treba dodržiavať osobnú hygienu a riadiť sa prevádzkovým poriadkom kúpaliska. Zároveň je dôležité dodržiavať v týchto horúcich dňoch najmä stanovenú kapacitu kúpalísk,“ dodáva.