V práci prijíma mladý Trnavčan tiesňové volania z linky 150 alebo 112. Vo voľnom čase vypomáha ako dobrovoľník pre neziskovú organizáciu. Práve svoju prvú marmeládu venoval na jednu z jej akcií. Ak by sme ju aj chceli nazvať džemom či lekvárom, nebolo by to správne. „V roku 2004 si Veľká Británia presadila, že označenie marmeláda môže mať len výrobok z citrusového ovocia,“ vysvetľuje Cifra.
K výrobe marmelády sa dostal netradične. Vyprovokovali ho k tomu predavačky jedného z českých obchodov, ktoré patria minuloročnej víťazke súťaže Blanke Milfaitovej. „Viete vôbec, čo všetko varenie marmelády znamená? Nie je to také jednoduché,“ povedali mu, keď sa začal o pochúťku zaujímať. Vždy pred záverečnou ju mali vypredanú, a tak sa k marmeláde dostal až na tretí pokus. Po návrate domov mu to začalo vŕtať v hlave.
„Vypytoval som sa v rodine, u známych a začal som hľadať na internete,“ rozpráva o začiatkoch Radovan. Pri prvých pokusoch sa inšpiroval anglickými receptami, v ktorých odporúčali použiť toľko cukru, koľko ovocia. Úspešný Trnavčan sa však takému množstvu vyhýba. Vďaka kamarátke, ktorá je diabetička, experimentuje aj s brezovým cukrom. Med sa mu pri marmeládach neosvedčil, keďže s ním hustnú veľmi dlho. „Hodí sa skôr na prípravu výživ, ktoré však treba veľmi rýchlo spotrebovať.“
Variť začal s pomôckami, ktoré našiel v kuchyni. „Investoval som len do kvalitného mixéra,“ hovorí Radovan. Keď konečne držal v ruke marmeládu, s ktorou bol spokojný, porovnal ju s tými, ktoré mal odložené z Česka. „Nebola u nič horšia a vtedy som sa rozhodol, že ju prihlásim do súťaže The World’s Original Marmalade Awards.“ Keďže sa na nej nemohol zúčastniť osobne, zásielku poslal do Londýna poštou. Koncom februára si prečítal verdikt poroty. Jeho marmeláda získala tretie miesto.
Foto: ARCHÍV SÚŤAŽE
Jej základom bola sirupová kombinácia pomaranča a jazmínu, doplnená zeleným čajom a whisky. Slovenské aromatické ovocné alkoholy nepoužíva, prebíjajú chuť ostatných zložiek. „Použil som však whisky vyrobenú pri Starej Ľubovni, ktorú v tom čase dostal zhodou okolností môj brat,“ hovorí mladý muž. Dovtedy vedel uvariť len čaj a párky.
Odvtedy už vyskúšal všetky druhy citrusov okrem pomela. Ich chute sú však po varení často veľmi podobné. Najvýraznejšie sú citrón a limetka. Preto sa zameral najmä na príchute. Momentálne sa úspešný Slovák pohráva s kombináciou jahoda a vodka. Veľa tipov dostáva aj od svojho okolia. „Zaujal ma banánový džem, ktorý je dnes veľkým hitom.“
Po pohároch s ovocnou dobrotou sa zvyčajne len tak zapráši. „Ochutnávky som robil aj v práci, bolo to povinné,“ smeje sa Radovan. Viacerí boli zvedaví, ako marmelády varí, a tak ich pozval do kuchyne. Zrejme v tom bude niečo magické, pretože ich začali variť aj ďalší muži. A čo radí začiatočníkom? „Najmä sa nebáť skúšať, aj keď nástrah, prečo sa to nemusí podariť, je veľa,“ odkazuje Radovan. Nekvalitné suroviny či nedbalosť pri čistení ovocia, pohárov i viečok sa môžu vypomstiť. Varenie ovocnej zmesi si vyžaduje trpezlivosť. Ideálny je slabý plameň či nízky stupeň. Inak sa môže pripáliť alebo vykypieť.
Dĺžka varenia závisí aj toho, akú hustú marmeládu chce človek mať. Na to používa Radovan jeden fígeľ. „Naberiem si zmes na polievkovú lyžicu a na päť minút ju dám do chladničky. Ak sa hýbe, viem, že ju mám ešte variť, aby bola hustejšia.“
Do súťaže sa chce zapojiť aj na budúci rok. „Rád by som sa tam pozrel osobne, pretože vyhodnotenie je veľká spoločenská udalosť, na ktorej sa zúčastňuje aj princ Charles,“ hovorí mladý Trnavčan. Súťaž je aj o prestíži, pretože víťaz jeden celý rok dodáva svoje výrobky do obchodného domu v centre Londýna, kde nakupuje kráľovská rodina.