Zveľaďovanie piešťanského ostrova Lido sťažuje byrokracia

, 19.08.2015 16:00

Piešťanský ostrov Lido na rieke Váh menia aktivisti a ďalší dobrovoľníci na oddychovú zónu. Počas brigád územie upravili a pribudlo tu niekoľko prvkov. Petangovému ihrisku a prírodnej posilňovni však podľa úradníkov chýba povolenie. Pre ich dodatočnú legalizáciu musí združenie doložiť zmluvu s majiteľom pozemkov, ktorým je Slovenský vodohospodársky podnik.

Prvky na cvičenie a petangové ihrisko považuje...
Prvky na cvičenie a petangové ihrisko považuje piešťanský stavebný úrad za čierne stavby. Autor: Archív OZ Pro Civitate - Spoločne pre Piešťany

O revitalizáciu ostrova sa od roku 2012 stará občianske združenie Pro Civitate – Spoločne pre Piešťany. Viacerí jeho členovia sú od novembra minulého roka mestskými poslancami, ktorí majú v zastupiteľstve väčšinu. Počas necelých troch rokov prešiel ostrov viditeľnou zmenou.

Ľudí láka na ostrov ohnisko, pingpongový stôl, detská kreatívna zóna, petangové ihrisko či exteriérové prvky na cvičenie. Stavebný úrad považuje petangové ihrisko a posilňovňu za čierne stavby, na ktoré aktivistom chýbalo povolenie.

Podľa územného plánu mesta je lokalita určená na rekreáciu a šport, akú zmenu sme mali ohlasovať?
Tomáš Hudcovič, OZ Pro Civitate - Spoločne pre Piešťany

Podľa hovorkyne piešťanskej radnice Evy Berezcovej na začiatku stačilo, aby si združenie splnilo ohlasovaciu povinnosť na zmenu účelu využitia územia. „Podľa územného plánu mesta je lokalita určená na rekreáciu a šport, akú zmenu sme mali ohlasovať?“ pýta sa Tomáš Hudcovič zo združenia, ktorý v súčasnosti pôsobí ako mestský poslanec. Petangové ihrisko a telocvičňu nepovažuje za stavby. „Súčasný zákon to ani nerozoznáva.“

Zmena využiteľnosti územia sa nedá urobiť dodatočne, preto sa ďalej musí postupovať podľa stavebného zákona. Ten hovorí, že drobné stavby treba ohlásiť na stavebnom úrade. „Mal som informáciu, že to stačí aj v priebehu prác. Keď som tak urobil, bolo neskoro,“ hovorí Hudcovič.

Jedinou možnosťou, ako ihrisko a posilňovňu zlegalizovať, je dodatočné konanie o povolení, respektíve o odstránení terénnych úprav a drobných stavieb. Momentálne je prerušené pre doplnenie potrebných dokladov. Združenie musí doložiť zmluvu s vodohospodármi, aby preukázalo vzťah k pozemkom. Hudcovič hovorí, že konali v dobrej viere, niektoré „papierovačky“ však podcenili.

„Čakáme len na tento jeden dokument, aby sme to uzavreli.“ Združeniu zároveň hrozí za čierne stavby aj pokuta. „Jej horná hranica je stanovená na viac ako 13-tisíc eur,“ hovorí Bereczová. Podľa Hudcoviča však združenie môže dostať len pokutu adekvátnu výške priestupku. Rozhodnutie o pokute má na stole primátor od začiatku apríla. Podľa Berezcovej ho musí podpísať do dvoch rokov.

Dovtedy má združenie čas, aby doložilo požadovanú zmluvu s vodohospodármi. „Primátor nemá záujem, aby sa prvky odstránili alebo aby združenie dostalo pokutu. Zákony však platia pre všetkých a poslanci by mali ísť príkladom,“ dodáva piešťanská hovorkyňa.

S revitalizáciou na svojich pozemkoch vodohospodári súhlasili. O zámere vedia už od roku 2012. „Upozornili sme na to, že pozemky spadajú do ohrozeného územia, ktoré je v čase povodní zaplavované. Výstavba na našich pozemkoch preto musí byť ošetrená zmluvnou formou,“ približuje hovorca SVP Ľubomír Krno. V súčasnosti so zástupcami občianskeho združenia dolaďujú formu a rozsah zmluvy. Združenie by im ju malo doručiť v najbližších dňoch.

Na územiach popri tokoch, ktoré spolu s Lidom patria pod Správu povodia stredného Váhu II, pôsobí niekoľko občianskych združení. Projekt revitalizácie pozemkov na Lide je podľa Krna momentálne jediný svojho druhu.

Činnosť združenia vodohospodári vítajú. Dobrovoľníci zberajú odpad a kosia trávu, vodohospodárom tak šetria náklady na údržbu. „Vzájomnou spoluprácou došlo aj k celkovému presvetleniu tejto lokality a sústredeniu rozdrobených aktivít do priestorov, ktoré sú na to vhodné,“ dodáva hovorca SVP.

Na území, ktoré môže byť v čase povodne zaplavené, nemôže stáť hocičo. Zákon o ochrane pred povodňami stanovuje rôzne obmedzenia. „Prvky, ktoré sa tu v súčasnosti nachádzajú, nie sú rizikom pre výkon správy na zverenom toku ani rizikom z hľadiska ochrany územia pred povodňami,“ dodáva Krno.

Hudcovič hovorí, že do budúcnosti by chceli uzavrieť trojstrannú zmluvu medzi združením, vodohospodármi a mestom. „V silách dobrovoľníkov nie je komplexná pravidelná starostlivosť o územie. Vieme zorganizovať brigády, pozbierať odpadky, ale problémom je napríklad pravidelné vyprázdňovanie smetných košov. Toto by malo zabezpečovať mesto.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#čierna stavba #aktivisti #Piešťany #stavebný úrad #Lido
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku