Archeológov znepokojuje výstavba pri budmerickej pravekej osade

Unikátny výskum asi 3 500 rokov starej osady v Budmericiach v okrese Pezinok umožnil archeológom postupne skladať obraz o ľuďoch z takzvanej maďarovskej kultúry, ktorí tu žili v bronzovej dobe. Odhaľovanie histórie sa však tento rok skončí. Či bude v budúcnosti pokračovať, závisí od rozrastajúcej sa výstavby a peňazí. Výskum totiž trvá už šiesty rok a zatiaľ stál vyše 50-tisíc eur.

26.08.2015 06:00
archeológovia, archeologický prieskum, nálezisko Foto: ,
Archeológovia skúmajú zásobné jamy z bronzovej doby.
debata (2)

Vďaka nemu však vieme, že vtedajší obyvatelia si zaobstarávali obživu pestovaním obilia a iných plodín, ale aj chovom dobytka, lovom voľne žijúcich zvierat a rýb. Stravu dopĺňali zbierané lesné plody.

„Za mimoriadne dôležité považujeme nálezy a situácie, ktoré interpretujeme ako doklady duchovného života. Ide o rôzne keramické plastiky, rituálne uložené obety či pohreb v sídliskovej jame,“ hovorí archeobotanička Jana Hlavatá z Katedry archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Praveká osada bola významná aj z hľadiska spracovávania kovov a ich zliatin, najmä medi a bronzu. Viaceré objavy potvrdzujú, že výrobky odlievali priamo tu. „Máme dokonca doklad odlievania ingotov – medených polotovarov, s ktorými sa dalo obchodovať. Ľudia z opevnenej osady však bezpochyby obchodovali aj s vyrobenými bronzovými predmetmi,“ hovorí archeológ Július Vavák z Malokarpatského múzea v Pezinku.

Odborníci si myslia, že predmetom obchodu mohli byť aj potraviny. „Keramické nádoby boli častými pravekými obalmi na jedlo. Z času na čas sa totiž objavia v obrovskom množstve keramiky zlomky nádob z cudzieho kultúrneho prostredia,“ vysvetľuje Vavák.

„Veľmi zaujímavým je objav jantáru, ktorý sa k nám dostal obchodovaním z pobrežia Baltského mora, čiže zo severu,“ približuje Vavák. Archeológovia vykopali aj bronzový hrot šípu s podobnosťami v mykénskej kultúre. Obdobné sa našli aj v Tróji na území dnešného Turecka.

„Podľa nás ide prinajmenšom o myšlienkový import. To znamená, že predmet bol vyrobený podľa južných vzorov. Vylúčiť však nemôžeme ani to, že bol dovezený,“ dodáva Vavák.

Počas tohtoročného výskumu majú archeológovia v pláne odkryť časť kultúrnej vrstvy z bronzovej doby. Ide o vrstvu zeminy, ktorá bola vytvorená ľudskou činnosťou. Chcú tiež doskúmať sídliskový objekt z tohto obdobia. Môže ním byť napríklad ľuďmi vyhĺbená jama na potraviny.

„Očakávame, že v ňom nájdeme celé spektrum nálezov, keramické črepy, zvieracie kosti, zvyšky pestovaných rastlín či mazanice, ktorá sa používala ako doplnkový stavebný materiál,“ približuje Pavol Jelínek, archeológ zo Slovenského historického a archeologického inštitútu.

Osada mala niekoľko podôb. Opevnené sídlisko tu stálo už v eneolite, v neskorej kamennej dobe. Neskôr, v bronzovej dobe, tu vyrástlo jedno veľké opevnené centrum s rozlohou v čase rozkvetu až 4,5 hektára.

„Toto už nie je drobná, učupená osada. Smelo to môžeme nazývať hradiskom s mohutnými valmi zo zeminy a z dreva a niekoľko metrov širokými priekopami. Po valoch sa pohybovali obrancovia s kopijami, lukmi a dýkami,“ hovorí Vavák.

V osade žilo v bronzovej dobe, v 16. až 15. storočí pred naším letopočtom, niekoľko desiatok ľudí tzv. maďarovskej kultúry, pomenovanej podľa obce Maďarovce. V čase jej najväčšieho rozkvetu to mohlo byť niekoľko stoviek. Domy boli vymazané hlinou a archeológovia sa domnievajú, že remeselníkom slúžili aj ako výrobné dielne. Rozloženie potenciálnych obydlí či jám na potraviny, ktoré slúžili ako praveké chladničky a neskôr na odpadky, prípadne na kultové účely, sa podarilo zachytiť opäť geofyzikálnymi metódami.

Nájdený materiál skúmajú aj odborníci, ktorí sa zaoberajú analýzou rastlinných a živočíšnych zvyškov či peľov. „Nálezy ľudských kostí sme poskytli pre antropologickú analýzu. Okrem nej sme z nich odobrali vzorky aj pre izotopovú analýzu, ktorá nám podala presnejšiu informáciu o stravovaní pravekej obyvateľky,“ hovorí Vavák.

Archeológovia spolupracujú aj s odborníkmi na absolútne datovanie, ktorým sa určuje skutočný chronologický vek nálezov.

Archeologický potenciál lokality medzi obcami Budmerice a Jablonec objavili v polovici 20. storočia, keď počas rozorávania zeme natrafili na prvé nálezy. „Už vtedy bol popísaný val opevnenia, ktorý je viditeľný dodnes,“ hovorí Jelínek.

Orba však pokračuje aj v súčasnosti a val sa tak každoročne narúša. Archeológovia by boli radi, keby opevnenú osadu vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. „Veľmi nás znepokojuje rozrastanie výstavby v tesnej blízkosti. V našej krajine si pamiatky príliš nevážime, do popredia idú ekonomické záujmy,“ hovorí Vavák a ako príklad uvádza Bratislavský hrad.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 2 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #výstavba #Budmerice #archeologický prieskum