Z rohov vyrába umelecké skvosty, jelene sa nimi vábia najlepšie

To, čo je pre iných nepotrebný odpad, je pre niekoho ten najlepší tvorivý materiál. Majster ľudovej tvorby Tibor Koblíček vyrába z unikátnej rohoviny trúbky, vábničky a dokonca aj gajdy. Svoju tvorbu predstavil v rámci výstavy centra ÚĽUV, ktorá zviditeľňuje zanikajúce remeslo.

29.08.2015 10:00
debata
Majster ľudovej tvorby Tibor Koblíček vyrába... Foto: Marianna Mikešová, Pravda.sk
Tibor Koblíček, rohovina, remeselník Majster ľudovej tvorby Tibor Koblíček vyrába predmety z rohoviny už vyše 40 rokov.

Práve rohovina je jedným z materiálov, ktoré už dnes na Slovensku ťažko nájdeme. Či už sa jedná o remeselné výrobky alebo samotný materiál. „Chov hovädzieho dobytka je v súčasnosti na ústupe a tradičné farmy, ale aj kvalita rohov či ich zakrútenie neposkytujú také možnosti ako v minulosti,“ uviedla Jana Melicherčíková z ÚĽUV. Umelcov a remeselníkov, ktorý sa tvorbe z rohoviny venujú, by sme podľa nej spočítali na dvoch rukách. Najvýraznejšie medzi nimi vyčnieva Tibor Koblíček.

Ako jeden z mála sa môže pýšiť čestným titulom Majster umeleckej tvorby. „Tento titul udeľujeme každý rok a nezíska ho len tak hocikto. Tak, ako to kedysi bývalo, vždy boli viacerí učni a tovariši ale len jeden majster, ktorý ovládal všetky grífy,“ podotkla kurátorka výstavy z rohoviny Ivana Tinesová.

Najväčšie sú z Maďarska

Okrem príhod od výmyslu sveta 78-ročný majster Koblíček rád porozpráva aj o tom, ako rohovinové skvosty získava. Napriek tomu, že materiálu je nedostatok, rohy mu ešte stále nosia známi odvšadiaľ, zo Slovenska aj z Maďarska. Obrovské rohy s priemerom až jeden meter pochádzajú z bielosrstých maďarských volov, u nás také veľké zohnať len ťažko.

„Na Slovensku je to už problém, keď ešte fungoval mäsopriemysel, niektorí mi nosili celé vrecia rohov, pretože to bol pre nich odpad,“ povedal Tibor Koblíček. Našťastie sa stále nájdu ľudia, ktorí objavia staré rohy niekde doma na povale. Dobytok ešte stále chovajú okolo Brezna, napríklad v Čiernom Balogu.

„Na Horehroní, kde sa ešte stále orie a zváža drevo, zas chovajú voly. Mladých býkov zabijú na mäso po roku, ťažné voly však chovajú aj 15 rokov, pretože je škoda ich zabiť skôr. Roky im preto pekne narastú,“ vysvetlil majster Koblíček. Dnes už podľa neho mnohí vozia rohy pofidérnym spôsobom aj z Afriky.

Vábničky, trúbky a gajdy (vľavo hore), ktoré... Foto: Marianna Mikešová, Pravda.sk
Tibor Koblíček, remeselník Vábničky, trúbky a gajdy (vľavo hore), ktoré Tibor Koblíček vyrobil.

Uvariť, vybrúsiť, ozdobiť

A čo s takým surovým rohom ďalej? Vyvarí sa vo vode podobne ako kosť. „Vo vnútri je ďalšia rohovina, ktorá je podobná špongii alebo polystyrénu, je však tvrdá. Po uvarení sa rozpustí tuková vrstva medzi dvomi rohovinami a tá vnútorná sa ľahko vytiahne von,“ popísal majster. Potom už len zostáva očistiť materiál a nasleduje jeho zdĺahvé brúsenie. Hrubý šmirgeľ, potom jemnejší a najjemnejší, nakoniec sa všetko vyleští filcom. Rohovina má potom vysoký lesk, občas pripomína lesklý mramor.

„Podľa toho akú použijem brúsnu pastu, takú farbu bude mať vyrezaný motív. Keď je roh nevýrazný a chcem dostať väčší kontrast, použijem tmavú pastu. Motív si zvyčajne nakreslím ceruzkou a potom ručne vyrezávam,“ pokračoval majster. A akým špeciálnym dlátom vzory vyrezáva? Vôbec žiadnym, používa obyčajný zlomený kuchynský nôž. Úplne na to postačí, aj keď bvajú niektoré rohy tvrdé. Občas sú dokonca mäkšie ako drevo.

Takýmto spôsobom vznikajú unikátne vábničky alebo revnice na jelene, signálne trúby, čachory na vodu či oselníky na osličku, ktorá slúži na brúsenie kosy. Hrúbka stien rohov býva rôzna, tie tenké sú potom často veľmi krehké. Ako sa však hovorí – sto ľudí, sto chutí – niektorí poľovníci chcú tenké rohy, aby dobre rezonovali, iní chcú, aby boli odolné a hrubé.

Všestranný remeselník

Zložitejší postup je pri výrobe gájd a gajdíc. Tam musí byť remeselník naozaj všestranný, musí ovládať aj 6–7 druhov remesla. „Ja robím všetko od začiatku do konca sám. Najprv som mäsiar, potom garbiar, klampiar, rytec, potom vylievam cínom, niečo vyrežem z dreva a rohoviny a nakoniec musím byť trochu aj muzikantom,“ vymenoval so smiechom KOblíček, ktorý sa učil od starých majstrov a ako rád hovorí, uplácal ich pálenkou či brandy a ich ženičky bonboniérou.

Aj gajdy koré vyrába mávajú časti vyrobené z rohoviny, také sú cennejšie ako napríklad gajdy z kovu. Okrem toho robí aj píšťalky a fujary z dreva, ktoré vyrezáva detvianskym tulipánovým vzorom. Ponúka aj ozembuchy, husle a jedinečný hudobný nástroj pochádzajúci z talianska, takzvaný ninera. Je podobná husliam, avšak namiesto sláčika má koliesko, ktoré rozoznieva štyri struny naraz. Vyrába ich pán Koblíček so synom a podľa jeho slov sú jedinými výrobcami unikátneho nástroja na Slovensku.

Nech sa však remeselníci vo svojom odbore vynikajú akokoľvek, dnes už dajú ľudia často prednosť radšej lacnejšej alternatíve. Aj keď je len z umelej hmoty. „Konkurencia už predáva umelé vábničky pre poľovníkov za pár korún. Dobrý poľovník, ktorý finančne netrpí, si však vždy radšej kúpi roh odo mňa,“ povedal umelec. Poctivými revnicami sa vraj jelene vábia najlepšie. Tibor Koblíček dodal, že napriek modernej dobe v súčasnosti remeselníci na Slovensku zažívajú veľký boom fujár a píšťaliek, ktoré ľudia radi kupujú aj ako suveníry.

Výstava s názvom Rohovina – zanikajúca výroba je prístupná do 11.11.2015 v Pred­nej izbe ÚĽUV.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #ÚLUV #remeslo #rohovina #rohy