Obnova námestia má byť podľa Moniky Volekovej z bratislavského magistrátu v súlade s pôvodným architektonicko-výtvarným výrazom z roku 1981. V prvej etape na budúci rok budú zrevitalizované povrchy, zeleň, prvky malej architektúry a niektoré prvky udržateľného hospodárenia so zrážkovou vodou.
Architekt Adam Berka z iniciatívy Za opravu fontány na Námestí slobody tento krok víta. „Viem si predstaviť, že v jednotlivých častiach námestia, ktoré sú aj vizuálne oddelené, pribudne detské ihrisko, preliezačky či ihrisko pre dospelých, ale aj bežecká trať. Jednoducho pridať viacero funkcií námestiu v rámci jeho existujúceho urbanizmu, ktorý je veľmi uspokojivý,“ dodáva.
Voda prinášala na námestie život
Námestie začalo chátrať po roku 1989. Keď o dva roky neskôr odstránili gigantickú sochu, na námestí zastal čas. Mesto istý čas hľadalo investora a hovorilo sa o predaji námestia a vybudovaní podzemných garáži, o pamätníku nežnej revolúcie, ale aj o odstránení fontány Družba. V roku 2007 ju napokon odstavili pre havarijný stav. Odvtedy sa hovorí o finančne príliš náročnej oprave. Už vtedy sa náklady na rekonštrukciu odhadovali na viac ako jeden milión eur.
Foto: Viera Hebertová, Pravda
Jej komplexná rekonštrukcia vrátane vybudovania novej strojovne v prvej etape plánovanej obnovy námestia nie je. Architektonická štúdia s ňou ráta, podľa magistrátu však chýbajú peniaze. Z opačného konca by začal Berka. Podľa neho je fontána dušou námestia. „Keď funguje, je centrálnym a veľmi príjemným prvkom. Ak chrli vodu, osviežuje vzduch, dá sa do nej vojsť. Je to trend, ktorý funguje aj vo svete. Fontány, v ktorých sa ľudia môžu osviežiť. Spomínam si, že ako deti sme sa tam hrávali a schovávali,“ hovorí Berka.
Najväčšia slovenská fontána
Verejná mienka podľa Adama Berku nemôže byť ovplyvňovaná tvrdením, že oprava fontány je luxus či nadštandard. „Fontána je súčasťou nášho kultúrneho dedičstva a bolo by namieste, aby sme toto dedičstvo nejakým spôsobom zachovali,“ dodáva. „Je to najdôležitejší krok k navráteniu života do parku, myslím si, že je to dôležitejšie ako výmena lavičiek či presadenie zelene,“ hovorí Berka a upozorňuje aj na hodnotu lavičiek. Tie sú jednou z mála vecí, ktoré na námestí sú od jeho vzniku a stále plnia svoju funkciu. „Ak sa niekto rozhodne investovať do výmeny lavičiek, budú to vyhodené peniaze. Majú dobrý dizajn a vplyvom prostredia podliehajú minimálne. Stačí pravidelná údržba v podobe nového náteru. Je to jeden z najkvalitnejších mobiliárov, aké Bratislava má,“ dodáva Berka.
Foto: Viera Hebertová, Pravda
Foto: Viera Hebertová, Pravda
Cieľom iniciatívy Za opravu fontány na Námestí slobody bolo upozorniť na stav, v akom sú námestie a fontána a rozvíriť diskusiu. „Pokiaľ ide o privatizáciu verejného priestranstva je verejná mienka často najlepšou, najsilnejšou a zároveň najlacnejšou zbraňou na dosiahnutie nejakého cieľa. Aby vedenie vnímalo, že toto je problém, na ktorom obyvateľom záleží,“ uzatvára Berka.
Akákoľvek investícia do infraštruktúry námestia bez toho, aby bola opravená aj fontána, znamená podľa Adama Berku sčasti vyhodené peniaze. „Zelené plochy a námestie ako také fungujú. Okrem fontány tam nechýba skoro nič,“ dodáva.
Foto: Adam Berka, Za opravu fontány na Námestí slobody
Foto: wikipedia.org
Po revolúcii bolo námestie istý čas verejným priestorom v pravom slova zmysle. Ako však postupne začalo chátrať, stalo sa útočiskom bezdomovcov a asociálov. V noci sa cez námestie nevyberie každý a radšej ho obíde. Osvetlenie je slabé, chodníky a dlažba sú v havarijnom stave. Ich oprava by pritom mala byť samozrejmosťou a nie položkou revitalizácie.
Foto: Viera Hebertová, Pravda
Foto: Viera Hebertová, Pravda
Kancelária architektky hlavného mesta Ingrid Konrad spracúva architektonickú štúdiu o obnove celého námestia vrátane fontány Družba aj podrobný dendrologický prieskum. Verejnosť by sa s nimi mohlo oboznámiť už na jeseň tohto roka po jej schválení Krajským pamiatkovým úradom. Následne bude podkladom pre zadávanie ďalších stupňov projektovej dokumentácie.
Fontánu Družba postavili v rokoch 1979 – 1980. Na jej vytvorení sa podieľali sochári Juraj Hovorka, Tibor Bártfay a Karol Lacko v spolupráci s architektmi Virgilom Droppom a Jurajom Hlavicom. Námetom bola myšlienka priateľstva a mierového spolužitia národov.
Sochár Bártfay ju stvárnil v podobe rozvíjajúceho sa lipového kvetu, ktorý v hornej časti vytvára päťramennú hviezdu. Kvet z nehrdzavejúcej ocele má priemer deväť metrov a váži 12 ton.
Vyrastá z nádrže s priemerom 45 metrov, ktorá je členená na menšie bazény vybudované kaskádovito. Výškový rozdiel desiatich kaskád je 2,5 metra. Bazény sú zvnútra obložené čadičom a po obvode travertínom. Do fontány sa zmestí 2-tisíc metrov kubických vody. Pod fontánou je strojovňa, do ktorej ústi prístupová chodba dlhá 13,8 metra.
Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy
Revitalizáciu Námestia slobody plánuje hlavné mesto v rámci projektu s názvom Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy. Projekt je financovaný z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu. Magistrát podpísal s Úradom vlády Zmluvný dodatok, ktorým navýšil finančné prostriedky o jeden milión na celkovú sumu 3 337 640 eur.
V rámci projektu mesto počas roka 2016 plánuje vysadiť stromy na Hlavnom námestí, obnoviť zeleň na Františkánskom námestí, na Svoradovej ulici a v priestore Gaštanice pod Kolibou založiť parčík. V pláne je aj vybudovanie zelenej strechy na mestskej budove Domov seniorov ARCHA v Lamači a na škôlke za Kasárňou. Na Dolnozemskej ceste a Rožňavskej ulici chce vysadiť cestnú zeleň. Mesto tiež vytvorí modelové prvky zachytávania zrážkovej vody.
Z navýšenej sumy patrí pol milióna eur partnerovi projektu, mestskej časti Bratislava – Nové Mesto, ktoré buduje nový verejný priestor Športpark Jama v priestoroch bývalého cyklistického štadióna.