Popri najčastejších nápisoch Radosť zo života niesli pochodujúci z celého Slovenska aj transparenty typu „Potrat je najväčším ničiteľom pokoja, pretože je to vojna proti dieťaťu“ či „Zákon chráni nevyliahnuté orly. Chráňme zákonom aj nenarodené deti“.
V potrebe chrániť ešte nenarodené životy mali pochodujúci jasno. Keď sme však niektorých z účastníkov oslovili s otázkou, ktorá sa týkala už narodených životov – teda či treba pomôcť utečencom alebo v rómskych osadách, viacerí sa zdráhali odpovedať.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka: Boh v Bratislave
„Nechcem sa vyjadriť, nebudem sa vyjadrovať,“ odpovedala žena, ktorá čakala na začiatok pochodu s transparentom „Ak je matka schopná zabiť vlastné dieťa, čo ešte bráni, aby som zabil ja teba a ty mňa“.
Foto: SITA, Marko Erd
„Myslím si, že nejakých utečencov by sme mali prijať. Sto, dvesto… Nie veľa, aby sem nezavádzali moslimskú kultúru, nechcem chodiť zahalená od hlavy po päty. Čo sa týka Rómov, mám jednu spolužiačku – Rómku a je fajn,“ povedala stredoškoláčka z Bratislavy, ktorá ako skautka dobrovoľníčka rozdávala transparenty s nápisom Život je krásny od počatia.
Keď sa jej pýtame, čo je teda cieľom pochodu a či sa pochoduje len za niektoré životy, sa skautka zamyslí. „Je to pochod za to, aby všetci boli šťastní,“ povedala. Pri otázke o životoch utečencov sa zamyslela aj ďalšia stredoškoláčka dobrovoľníčka Simona, ktorá od ľudí zbierala e-mailové adresy, kde im budú organizátori pochodu posielať ďalšie informácie.
„Neviem, čo na to povedať,“ vraví. O utečencoch alebo o tom, že aj pápež vyzval každú farnosť v Európe, aby prijala jednu rodinu utečencov, sa pri príprave na pochod nerozprávali. Hlavnou témou bolo podľa nej najmä to, aby neboli potraty.
Účasť na nedeľnom pochode organizátori popoludní odhadli na približne 70-tisíc. Pred dvoma rokmi pri prvom Pochode za život v Košiciach, po ktorom nasledovala iniciatíva Aliancie za rodinu na vypísanie referenda, bolo približne 80-tisíc ľudí. Tentoraz sa pochod konal približne pol roka pred parlamentnými voľbami. Hlavným iniciátorom a organizátorom bola Konferencia biskupov Slovenska.
Foto: SITA, Marko Erd
Podľa sociologičky Silvie Porubänovej Pochod za život bol ďalším pokusom živiť tému a agendu, za ktorú účastníci pochodovali aj pred dvoma rokmi. „Pochod je marš, vždy je to vlastne istým spôsobom protest proti niečomu. Aj tento pochod, hoci sa nazýva za život, bol proti interrupciám, iným formám rodiny, proti eutanázii. To znamená, že chce vniesť do legislatívneho systému Slovenska zákazy, ktoré vzniesol na predchádzajúcom pochode,“ povedala Porubänová.
Sociologička zároveň upozorňuje, že ak mal byť hlavný cieľ boj proti interrupciám, tak ich počet na Slovensku klesá. „V zásade ide o kopanie do otvorených dverí. Na Slovensku sa dosiahlo historické minimum vykonaných interrupcií, takže určite to nie je hlavný spoločenský alebo iný problém Slovenska,“ povedala Porubänová.
Aj preto podľa nej ide o živenie vlastnej agendy za každú cenu. „Hoci pochod niesol eufemistický názov za život, ani náhodou sa neobtrel o súčasnú humanitárnu krízu, ktorá sa prejavuje v počte utečencov, nijako nespomenul životy utečencov a životy utečeneckých detí, ktoré sú narodené a potrebujú ochranu,“ pripomenula Porubänová.
Pôvodný článok z agentúr sme nahradili článkom z denníka Pravda.