Mestskí poslanci v Prievidzi v tom problém nevidia, keď odsúhlasili zmenu názvu Západnej ulice na Ulicu Maxa Broseho. Kauzu už vyšetruje polícia. „Okresná prokuratúra v Prievidzi postúpila poznatok z medializovaných informácií na ďalšie konanie Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Trenčíne ako podozrenie z trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd,“ povedal Marián Sipavý, hovorca Krajskej prokuratúry v Trenčíne.
Proti rozhodnutiu mesta sa ohradila evanjelická cirkev aj židovská náboženská obec. Aj preto podľa právničky Ireny Biháriovej by mala byť šanca na zvrátenie rozhodnutia. Podmienky premenovávania ulíc upravuje zákon o obecnom zriadení, ktorý hovorí aj o tom, čo je neprípustné.
„Neformuluje síce dopodrobna, aké názvy áno a aké nie, ale dá sa použiť aj na tento prípad. Pretože jedným z kritérií je napríklad aj to, že nesmie urážať mravnosť, ale ani náboženské a národnostné cítenie,“ uviedla Biháriová.
Dokazovanie trestného činu je však podľa Biháriovej zložitejšie. „V tomto prípade by bolo treba preukazovať úmysel, že chcú premenovať ulicu na vyjadrenie podpory, súhlasu s politikou NSDAP. V takýchto situáciách sa často aj samotní policajti sťažujú, že preukázať páchateľovi úmysel, aj keď to naznačujú všetky indície, je ťažké,“ upozornila.
Požiadavka investora na pomenovanie ulice po zakladateľovi spoločnosti sa nepáči ani Lacovi Oravcovi z Nadácie Milana Šimečku. „Názvy ulíc majú istú symbolickú funkciu. Môžu plniť úlohu v pripomínaní, súvisia s pamäťou, lokálnymi podmienkami. Nemyslím si, že by sme mali pomenúvať ulice po firmách,“ poznamenal Oravec.
„A čo ak by prišiel ako investor Hitlerov alebo Stalinov vnuk?“ spýtala sa zas Šarlota Pufflerová z občianskeho združenia Občan, demokracia a zodpovednosť. Pripomenula, že po revolúcii sa vo veľkom premenovávali ulice. „Bolo to nákladné a často čisto preto, že názvy boli podľa ľudí z obdobia totality. Prečo by sme sa mali teraz k tomu vracať?“ dodala Pufflerová.
Biháriová varovala, že prah citlivosti spoločnosti na prejavy podpory extrémizmu sa posúva. „Nemyslím len na stavanie rôznych búst či Tisove izby, ktoré majú na Slovensku tradíciu, či na historický kontext. V spoločnosti sme rezignovali na prejavy, ktoré majú potenciál niekoho zraňovať a urážať. Prah citlivosti sa tak posunul. To, čo si kedysi dovolil mladý neonacista, je dnes súčasťou normálnej spoločenskej debaty,“ upozornila.
Zmeny či sprísňovanie zákonov v záujme boja proti prejavom extrémizmu však nie sú podľa Biháriovej nevyhnutné. "Nemám ťažké srdce na legislatívu, často to viazne skôr pri aplikácii. Ak sa jednotlivé články – polícia, prokuratúra – nastavia, že idú preskúmať všetko, čo môže nasvedčovať o úmysle, tak sa to dá dokázať.
Ale ak sa od začiatku neskúma motív a úmysel, potom idú často prípady extrémizmu do stratena alebo sa vyhodnotia ako priestupok," poznamenala. Základný kameň nového výrobného závodu spoločnosti Brose poklepali vo štvrtok v Prievidzi už na Ulici Maxa Broseho. Primátorka mesta Katarína Macháčková nemá istotu, či by spoločnosť nezmenila svoj investičný zámer, keby sa napokon ulica nevolala tak, ako si želá. Takúto hrozbu považuje za celkom reálnu.
Samotná spoločnosť túto možnosť nepotvrdila ani nevyvrátila. „Odpoveď na otázku, či by investor odstúpil od svojho zámeru v Prievidzi, ak by sa ulica nevolala po zakladateľovi spoločnosti, považujeme za číru špekuláciu. Slovensko nie je prvou krajinou, kde je ulica pomenovaná po Maxovi Brosem, takéto ulice sú v Nemecku, Portugalsku, Brazílii a Kanade,“ uviedla Kristin Ebenau, hovorkyňa skupiny Brose.
Prievidzská radnica vie o tom, že prípadom sa zaoberajú orgány činné v trestnom konaní, ale v súčasnosti nevidí žiadny dôvod na to, aby svoje rozhodnutie menila. Všeobecne záväzné nariadenie o premenovaní je platné, ulica teda nesie nový názov a podľa primátorky sa v krátkom čase tabuľka s textom Ulica Maxa Broseho objaví na svojom mieste.