Zariadenie, ktorému Bratislava mesačne prispievala na chod približne 660 eur, nefunguje tak, ako by si mesto predstavovalo. Ako priblížila viceprimátorka Bratislavy Iveta Plšeková, dokazujú to opätovné kontroly v útulku či sťažnosti od obyvateľov i niekdajších zamestnancov zariadenia.
„Útulok nespĺňa požiadavky po hygienickej ani kvalitatívnej stránke. Dodnes nie je poriadne urobená evidencia, nevieme koľko zvierat prejde týmto útulkom. Mačka musí mať evidenčné číslo alebo čip, ale to tu dodnes nie je poriadne urobené,“ vysvetľuje pomery v útulku Plšeková.
Ľudia radnicu upozornili aj na to, že mačky v útulku neboli riadne odčervené. To podľa viceprimátorky potvrdili pri marcovej kontrole aj veterinári, ktorí našli u zvierat parazity. Navyše prevádzkovateľka útulku zvieratám ani nehľadala nový domov, podľa Plšekovej si ich akoby prijala za svoje, ďalej neposúvala a nechala ich v útulku zostarnúť. „Preto sa vedenie mesta po kontrolách rozhodlo definitívne ukončiť spoluprácu s terajším prevádzkovateľom útulku,“ priblížila Plšeková s tým, že mačky a psy z tohto útulku pôjdu do zariadenia Slobody zvierat.
Postup mesta vyvoláva otázky
Doterajšiemu prevádzkovateľovi útulku vo Vrakuni – Asociácii ochrancov zvierat, sa však postup mesta nepozdáva. Asociácii totiž k prevádzkovaniu útulku chýba registračné číslo od Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVPS) v Bratislave, čo bolo tiež jedným z dôvodov, prečo mesto s občianskym združením vypovedalo nájomnú zmluvu i zmluvu o spolupráci.
O to síce Asociácia ochrancov zvierat požiadala, no v stanovenom termíne do 30. júna 2015 číslo nedostala. Prevádzkovateľ útulku však tvrdí, že pri vybavovaní registračného čísla nezlyhali, o pridelenie čísla žiadali totiž už v polovici mája. Navyše podľa predsedníčky združenia Ivety Havranovej mali udelenie čísla od veterinárnej správy prisľúbené, keďže splnili všetky podmienky – mali zriadenú karanténnu miestnosť pre prijaté zvieratá, potvrdenie od zvereného veterinára o tom, že všetky zvieratá sú klinicky zdravé, zaočkované a sterilizované, vybudovali prijímaciu kanceláriu pre záujemcov o zvieratá v útulku.
„Napriek písomnému prísľubu RVPS, že do stanoveného termínu nám registračné číslo, teda povolenie, dajú, nestalo sa tak, následkom čoho nám magistrát vypovedal nájomnú zmluvu. V RVPS zase tvrdia, že registračné číslo nám nevydali pre ukončenie nájomnej zmluvy. Keďže sa vyhovárajú jeden na druhého, nevieme, kde je skutočný problém,“ popisuje situáciu Natália Šepitková, jedna z dobrovoľníkov snažiacich sa o jeho záchranu. Ako ďalej dodala, ani netušia, v čom je skutočný problém, pretože mesto podľa nich stále hľadá zámienky na zrušenie útulku.
„Podľa nás bol tento postup tendenčný a dopredu pripravovaný. Napríklad vôbec nechápem, prečo kontrola z RVPS prišla až šesť dní pred termínom vydania registračného čísla a nie skôr," vysvetľuje Havranová.
Útulkov je v Bratislave málo
Útulok na Rebarborovej ulici vo Vrakuni však mesto nechce zrušiť, vymeniť chce len prevádzkovateľa. Podľa viceprimátorky Plšekovej chcú nového prevádzkovateľa nájsť v súťaži. Mesto chce podľa nej s pomocou nového prevádzkovateľa vybudovať kvalitné zariadenie pre opustené zvieratá, jednou z podmienkou napríklad bude, že úspešný uchádzač bude musieť do útulku investovať peniaze.
Výberové konanie v súčasnosti radnica pripravuje, vybrať nového prevádzkovateľa a obnoviť útulok by chceli do dvoch rokov.
„V Bratislave je útulkov málo, zišlo by sa ich viac ako ich máme teraz. V rámci mesta pracuje množstvo občianskych združení, ktoré nahrádzajú funkciu útulku s tým, že ľudia si berú zvieratá do domácností. Dá sa povedať, že sú ohrození na zdraví napríklad parazitmi či infekčnými ochoreniami,“ myslí si veterinár Roman Kučera. Ako dodal, zvierat v uliciach hlavného mesta je neuveriteľné množstvo a tento problém nie je doriešený.
V Bratislave fungujú len tri zvieracie útulky. Dva patria Slobode zvierat a o jeden sa starala Iveta Havranová. Zvieratá z jej útulku chce mesto umiestniť v Slobode zvierat, a to aspoň dovtedy, kým sa im nezabezpečí nové bývanie.