V rámci ochranných opatrení v Strečne sa uvažuje aj nad prekrytím ohrozeného úseku cesty, takzvanou galériou. Takéto riešenia sú bežné v rakúskych či talianskych Alpách. U nás zatiaľ podobné železobetónové galérie nad cestami nemáme. „Ide o konštrukciu, ktorá vyzerá ako tunel a bude chrániť komunikáciu pred prípadnými skalami,“ priblížil žilinský župan Juraj Blanár. Či sa stane súčasťou ochranných opatrení cesty pod hradným bralom v Strečne, bude známe po prieskume v skalách.
Prekrytím sa zaoberali aj geológovia, ktorí robili pomocou dronov predbežný prieskum zosúvajúceho sa brala. „Celkom sa to vylúčiť nedá, ale vyžadovalo by si to patričné konštrukčné opatrenie, pretože je stále obava, že sa môžu uvoľniť aj väčšie bloky. Strešné prekrytie by muselo byť správne vydimenzované a neviem, či by to bolo celkom racionálne ekonomické riešenie,“ uvažuje geotechnik Milan Slivovský.
Vybudovanie tunela vedľa skaly by si určite vyžadovalo vyšší rozpočet určený na sanáciu masívu. Dopravní experti ho však ako jedno z riešení odporúčajú. Takéto galérie sú napríklad v alpských horských priesmykoch. „Vo svete sú bežné rôzne typy galérií, ktoré chránia cestu pred padajúcimi skalami, pred zosuvmi a podobnými prírodnými vplyvmi, ktoré môžu negatívne ovplyvniť dopravu,“ hovorí dopravný inžinier a prorektor Žilinskej univerzity Ján Čelko.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Prekrytie cesty podľa šéfa Výskumného ústavu dopravného Ľubomíra Palčáka by bolo vhodným aj dlhodobým riešením. Cesta pod Strečnom totiž nestratí svoj význam ani po vybudovaní diaľnice „Aj keď dúfam, že do roku 2019 budeme mať vybudovaný tunel na D1 pod Strečnom, tak táto cesta bude stále slúžiť ako obchádzková, v prípade, že bude musieť byť tunel odstavený,“ dodal Palčák.
Treba hľadať riešenia, aby doprava počas sanácie brala bola možno len obmedzená, ale nie zastavená.Ľubomír Palčák, Výskumný ústav dopravný v Žiline
Výhodou galérie je, že sa dá postaviť aj bez toho, aby bola cesta uzavretá, stačia dočasné obmedzenia. Podľa Palčáka by sa prekrytie cesty malo spraviť ešte pred tým, ako sa v Strečne začne na budúcu jar sanácia brala. Môže totiž trvať aj dva až tri mesiace, a uzavretie takejto dôležitej cesty na viac týždňov je podľa odborníka nepredstaviteľné. „V každom prípade treba hľadať riešenia, aby doprava počas sanácie brala bola možno len obmedzená, ale nie zastavená. Buď takou technológiou, ktorá to spĺňa, alebo vybudovaním galérie, ktorá bude ako ochrana cesty aj potom dlhodobo fungovať,“ dodal.
Pod Strečnom ide o súboj s časom
Vláda na prieskum a zabezpečenie brala vyčlenila takmer 940-tisíc eur. Či suma postačí, bude známe až po prieskume. Zatiaľ sa hľadá firma, ktorá ho urobí. Prieskum sa musí urobiť čím skôr, kým to ešte dovoľujú klimatické podmienky. Minister životného prostredia Peter Žiga, ktorého rezort má vypracovať projekt sanácie, predpokladá, že prieskum budú robiť do novembra. „Potom navrhneme vláde ďalší postup, aby sme zabránili zosuvu a ohrozeniu života,“ uviedol minister.
Merania v predchádzajúcom roku upozornili, že skalné previsy v Strečne sa zosúvajú viac ako v minulosti. Nedávny prieskum pomocou dronov zase odhalil, že narušený nie je len jeden skalný blok, ale štyri, ktoré sú priamo pod hradnými stavbami.
„Sú tam také tektonické nespojitosti, plochy, ktoré môžu spôsobiť jednak odtrhnutie strmých a previsnutých blokov, ale aj ušmyknutie, lebo sú tam aj strmé pukliny. Samozrejme to je potrebné dôkladne vyšetriť,“ hovorí geotechnik Slivovský.
Odborník nepredpokladá, že by sa úplne odstránili celé štyri skalné bloky. „Môže ísť o takých 3-tisíc až 3 500 kubických metrov. Nemyslím si, že by bolo racionálnym riešením úplne ich odstraňovať, pretože tým by sa odkryli aj základy jednotlivých hradných objektov, kde tie bloky vlastne tvoria podzákladie,“ povedal Slivovský. Podľa neho sa treba zamerať na viaceré technické sanačné opatrenia. „Zakotvenie, mikropilóty, injektáž a podobne. Okrem toho je potrebné zvetrané časti odstrániť, pretože sa môžu kedykoľvek pri nepriaznivejších podmienkach, napríklad pri silnom daždi, uvoľňovať,“ približuje geotechnik. Riešením je aj ochrana brala pomocou sietí.
Naposledy sa podrobný prieskum a sanácia v tomto priestore robili v roku 1981. Odvtedy sa stav zmenil a zhoršil. Ďalšie opatrenia v strečnianskom úseku spravili aj v roku 2008, keď cestári natiahli na skaly a svah v Strečne ochranné siete a bariéry. Skalné previsy priamo pod hradom však vtedy neriešili. Opatrenia robili po tragédii, keď priamo na ceste zahynula mladá Češka. Viezla sa v aute, na ktoré spadol zo svahu balvan.