Skládka vo Vrakuni sa dočká sanácie, toxíny v zemi však zostanú

, 22.10.2015 07:00
vrakuňa, bratislava, skládka, toxická skládka
Pohľad na miesta v katastri mestskej časti Vrakuňa, kde sa pod terénom ukrýva skládka nebezpečných odpadov po bývalých Chemických závodoch Juraja Dimitrova. Autor: ,

Skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni sa dočká sanácie. Rezort životného prostredia vybral najrýchlejšiu a najlacnejšiu metódu. Problém to síce nevyrieši, ale aspoň dočasne zastaví prenikanie toxických látok smerom k Žitnému ostrovu.

Ľudia vyčítajú úradníkom dlhodobú nečinnosť. Toxíny zo skládky unikajú už vyše dvadsať rokov. O probléme sa vie, no doteraz sa so sanáciou nezačalo. Na skládke je množstvo toxických látok. Ich vplyv na zdravie však zatiaľ nikto nezdokumentoval. Navyše Vrakunčania tvrdia, že o možných zdravotných rizikách nevedeli.

Aktuálny stav a najbližšie kroky

Momentálne prebieha konanie o určení povinnej osoby, ktorá bude za odstránenie environmentálnej záťaže zodpovedná. Tá by mala byť známa do konca decembra tohto roka. Keďže v roku 1966 štát skládku legálne povolil, bude poverenou osobou zrejme štát. Následne vláda s najväčšou pravdepodobnosťou poverí riešením situácie, a teda aj sanáciou skládky, ministerstvo životného prostredia (MŽP). To chce čerpať financie z Operačného programu Kvalita životného prostredia 2014 – 2020.

So sanáciou územia by sa podľa štátneho tajomníka MŽP Vojtecha Ferencza mohlo začať v treťom kvartáli roku 2016. Práce by mali trvať 18 mesiacov. Tento scenár počíta so sanáciou pomocou kapsulovej metódy, pri ktorej sa skládka izoluje. Podľa MŽP je tento spôsob najvýhodnejší z hľadiska pomeru ceny a rýchlosti realizácie. Riešenie bude stáť 20 miliónov eur. Náklady na samotné zaizolovanie skládky sa odhadujú na asi 14 a pol milióna eur. Zvyšok peňazí pôjde na následné odčerpávanie vody z kotla, ktorý takto vznikne.

Kapsulová metóda má aj nedostatky

Podložie skládky vo Vrakuni tvoria od 12 do 20 metrov nepriepustné íly. Spodok kapsuly, ktorá má izolovať skládku by teda tvorilo samotné podložie. Podzemné steny zo špeciálnej zmesi následne zapustia do ílovitého podložia pomocou injektáže. Netreba si teda predstavovať klasickú formu betónovania. Vytvorí sa tak nepriepustná nádoba. Zhora je potrebné kapsulu zaizolovať a obmedziť tak množstvo dažďovej vody.

Kontaminovanú vodu bude možné odčerpať a vyčistiť pridaním kyslíka alebo peroxidu vodíka do vody. Takto vysvetlila postup pasívnej metódy sanácie skládky vo Vrakuni generálna riaditeľka Sekcia geológie a prírodných zdrojov MŽP Vlasta Jánová.

Aj na príkladoch zo zahraničia však vieme, že pri tomto technicky zložitom procese sa postupne objavujú trhliny a po čase dochádza k priesakom.

Odstránenie skládky je príliš drahé

Odstrániť znečistenie je vždy lepšie ako ho nechať v zemi. V prípade aktívnej sanácie by sa skládka odkryla, odpad vybral a následne odniesol či upravil čiastočným spaľovaním. Tento spôsob by trval približne päť rokov a problém so skládkou by definitívne vyriešil. Stálo by to asi 120 miliónov eur.

Takáto skládka na Žitnom ostrove nemá čo robiť aj podľa Vlasty Jánovej. Existuje však viacero problémov, okrem iného, kam odpad z vrakunskej skládky umiestniť. Skládka nebezpečného odpadu je v Budmericiach. Jej kapacita by však nestačila ani na desatinu odpadu z Vrakune.

Ďalšou možnosťou by bolo postaviť fabriku na kľúč priamo pri skládke a odpad rozložiť tepelne, tzv. termickou desorpciou. Pri tejto metóde sa zemina zohrieva na určitú teplotu. Tá chemickú látku spáli či rozloží na plyn alebo vodu. V skládke však identifikovali až 443 rôznych chemických látok. Každá sa pritom rozkladá pri inej teplote. A navyše je to drahé. Aj keď v operačnom programe je 200 miliónov eur, na Slovensku je určených až 54 problémových oblastí, z ktorých niektoré potrebujú sanáciu akútnejšie ako Vrakuňa.

Pestrý kokteil chémie

Odborný geologický prieskum skládky bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova (CHZJD) v bratislavskej časti Vrakuňa zistil vyššiu koncentráciu chemických látok ako sú pesticídy, herbicídy či benzény alebo arzén. Zo záverečnej správy vyplýva, že skládka skrýva veľké množstvo kontaminantov. Prieskum identifikoval až 443 rôznych chemických látok.

Voda je znečistená chlórovanými rozpúšťadlami ako chlóretén či chlórbenzén. Tieto látky síce vo fabrike nevyrábali, ale používali ich na výrobu ďalších produktov a aj na čistenie. „Navyše, nie všetky na skládku priamo doviezli a uskladnili. Baktérie premieňajú látky iného pôvodu a vytvárajú chlórované rozpúšťadla. Ide teda o sekundárny produkt,“ uviedol Edgar Hiller z Katedry geochémie Univerzity Komenského.

Naopak, prekvapilo ho, že v podzemnej vode aj v zemine dosahujú vysoké hodnoty polychlórované bifenyly. V CHZJD sa tieto látky nevyrábali. Ide o ťažké olejovité kvapaliny organického pôvodu, ktoré sú perzistentné. Prirodzenými procesmi sa teda v prírode neodbúrajú. V minulosti sa používali najmä ako izolátory v trafostaniciach. V USA ich zakázali koncom 70. rokov, v Česko-Slovensku v roku 1984. „V Dimitrovke sú to zrejme staré zásoby, ktoré vo fabrike zostali po zákaze a následne to vyviezli na existujúcu skládku,“ uviedol Hiller.

Ľudia vraj o probléme dlho nevedeli

O skládke ľudia vedeli. Voda zo studní občas páchla. Ale o tom, že je nebezpečná, vraj nevedeli. „Žijeme tu päť generácií a nikdy nás médiá ani ministerstvo o tejto veci neinformovali. Na úkor občanov Vrakune aj okolitých dedín,“ uviedla poslankyňa MČ Vrakuňa Zuzana Schwartzová. Rezort životného prostredia oponuje. Tvrdí, že na problém upozorňoval od roku 1992 a informácie mali občania k dispozícii.

Ľudia si vyhĺbili studne bez povolenia. Rozbor kvality podzemnej vody si však dal urobiť iba málokto. Majiteľka záhrady za Malým Dunajom povedala, že o tom, že sa niečo deje so spodnou vodou, nevedeli. Majú tam stromy a vodu 23 rokov bežne používali aj na polievanie zeleniny. Poukázala pri tom na veľmi suché leto.

Obyvateľov Vrakune hnevá nečinnosť úradov a prenášanie zodpovednosti z generácie na generáciu, z jednej garnitúry na druhú. „V roku 2015 sa stále bavíme o skládke, ktorá tu už nemala existovať. Ako sa môžete pozerať na týchto ľudí?“ opýtal sa poslanec MČ Vrakuňa Milan Šindler zástupcov rezortu životného prostredia počas verejnej diskusie o skládke. Rozhnevali ho slová ministra životného prostredia Petra Žigu o tom, že sanácia kapsulovou metódou pomôže „na niekoľko desiatok až 100 rokov“ a potom prídu generácie, ktoré si budú vedieť s týmto problémom poradiť a chemické látky zo skládky prípadne opätovne využiť vo výrobe.

Viac škodí smog

Po zverejnení výsledkov geologického prieskumu skládky minister Peter Žiga vystrašil ľudí, keď vyhlásil, že chemické látky na skládke môžu „istým spôsobom ohrozovať život“. Aj keď dodal, že z krátkodobého hľadiska to pre obyvateľov nič neznamená, ľudí vydesil.

Je pravda, že na skládke sú nebezpečné toxíny. Zatiaľ však nie sú k dispozícii záznamy o zdravotnom stave ľudí, ktorí v lokalite žijú, o ich návykoch a o tom, ako vodu naozaj využívajú. Zo správy vyplýva, že existujú karcinogénne aj nekarcinogénne riziká. Na zdravotnom stave obyvateľstva sa však viac odráža nedostatočná prevencia a stav zdravotníctva ako takého. Podľa posledných štúdií je dokonca škodlivejšie bývať na frekventovanej ulici či križovatke.

To, že si ľudia mohli znehodnotiť pôdu v záhradkách polievaním znečistenou vodou, potvrdil aj Edgar Hiller. „Pôda funguje ako filter, v ktorom sa zachytávajú látky z vody. Keď si ľudia polievaním dlhodobo vnášali kontaminanty do pôdy, mohli ju týmto spôsobom chemicky znečistiť,“ uviedol.

Intenzívnym používaním znečistenej vody počas dlhej doby by sa mohol dostaviť škodlivý účinok. Rastlina čerpá vodu koreňovou sústavou a problematické môžu byť plody, ktoré celé vyrastajú pod zemou, ako napr. cibuľa, cesnak či koreňová zelenina. Náchylná na ukladanie toxínov je listová zelenina či orechy. Riziko by mohol predstavovať aj intenzívny pohyb v mieste skládky, dlhodobý kontakt zeminy s pokožkou či napúšťanie bazéna kontaminovanou podzemnou vodou.

Pre vodu sa vedú vojny

Z výsledkov geologického prieskumu vyplýva, že skládka zatiaľ neohrozuje zdroje pitnej vody v blízkosti Bratislavy. „Prúdenie podzemnej vody do Žitného ostrova nezasahuje a ani do budúcnosti by nehrozilo, že zasiahne vodárenské zdroje Kalinkovo a Šamorín, odkiaľ je zásobovaná časť Bratislavy,“ uviedla Alena Trančíková z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Znečistenie sa však rozširuje a postupuje smerom na Žitný ostrov. Zatiaľ je však problematika lokálna a vzťahuje sa na Vrakuňu a mierne zasahuje do susednej mestskej časti Podunajské Biskupice.

Edgar Hiller z Katedry geochémie Univerzity Komenského považuje skládku za celospoločenský problém. Kontaminovaná podzemná voda prúdi na juhovýchod smerom na Žitný ostrov. Podľa odborníka sa mnohé látky stihnú rozložiť, resp. rozložia ich baktérie. „Pri podloží je týchto baktérií menej ako pri povrchu. Kontaminačný mrak zatiaľ vodný zdroj nezasahuje a čím je ďalej od skládky, tým sú škodliviny viac zriedené,“ uviedol Hiller.

Environmentálne záťaže však treba sanovať a minimálne zabrániť ich šíreniu. Problém sa podľa neho začína už na najnižšej úrovni. Znečistenie škodí aj mikroorganizmom, dochádza k narúšaniu funkcií pôdy, čo vyvoláva reťazovú reakciu, ktorej súčasťou je aj človek. „Voda je drahá surovina a závidí nám ju hádam celý svet. V niektorých krajinách sa pre vodu vedú vojny,“ dodal Hiller.

Toxická skládka vznikla legálne

Od roku 1873 sa cez Mlynské rameno odvádzali odpadové vody z Chemických závodov Juraja Dimitrova do Malého Dunaja. Keď čas jeho koryta zaviezli, v roku 1966 povolili vznik skládky. Z fabriky tam vozili odpad v sudoch či dokonca vraj v škatuliach bez akejkoľvek izolácie. Až od roku 1979 začali odpad voziť do Budmeríc a rameno Dunaja prikryli zeminou.

Na rozhraní mestských častí Vrakuňa a Ružinov tak leží skládka s rozlohou 4,65 hektára. Pod povrchom je približne 120-tisíc metrov kubických odpadu. Problém vyplával na povrch po sprevádzkovaní vodného diela Gabčíkovo, keď v roku 1992 začala hladina podzemných vôd stúpať až na úroveň chemického odpadu.

Prvá správa, ktorá pomenovala riziko skládky, je z roku 2000. Stanislav Klaučo skúmal kvalitu podzemných vôd pre mestskú časť Ružinov. Až o dva roky neskôr vtedajšia starostka Vrakune Ľudmila Lacková vydala zákaz polievania vodou zo studní.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Žitný ostrov #Vrakuňa #skládka #Bratislava
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Irigo Aranžmán veniec Home oranžový

Irigo Aranžmán veniec Home oranžový

46,21
Perla ruža tulip color

Perla ruža tulip color

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk