Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Buď prídu o hniezda, ktoré majú v štrbinách panelákov, alebo hynú uväznené za izolačnými vrstvami. Ochranári sa štyri roky cez projekt snažili živočíchy chrániť a zachraňovali ich hniezda a úkryty v panelákoch bez toho, aby znížili kvalitu a účinok zatepľovania. Zachránili vyše 13-tisíc hniezd chránených vtákov a netopierov.
„V priebehu týchto rokov sa nám podarilo na niekoľkých tisícoch budovách buď zachovať, obnoviť, alebo vytvoriť nové náhradné hniezdne a úkrytové možnosti pre živočíchy,“ hovorí Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.
Vždy je lepšie už pred zatepľovaním budovy zistiť, či štrbinky medzi panelmi, vetracie otvory a rôzne výklenky neobývajú dažďovníky či netopiere. Aby sa nestalo napríklad to, čo pred tromi rokmi pri zatepľovaní bytovky v Turanoch. Za prekrytými otvormi polystyrénovou stenou zostali uväznené stovky netopierov, ktoré si hľadali únikové cesty cez stúpačky a staré umakartové jadrá vleteli do bytov.
Ochranárom sa podarilo netopiere zachrániť, a tak boli majitelia uchránení od ďalších nepríjemností, ktoré by spôsobili uhynuté zvieratá, ale aj od pokút za usmrtenie chránených živočíchov. A neprišli o susedov, ktorí ich zbavujú komárov. Za jeden deň dážďovník uloví až 50 gramov hmyzu, čo je často viac, ako sám váži. V noci ho strieda netopier, ktorý zasa dokáže uloviť 3-tisíc komárov.
Zachovanie hniezd či nové náhradné búdky rozpočet na zatepľovanie nijako dramaticky nezvýšia. Napríklad jedna polystyrénová búdka stojí 50 eur. „Búdky sú vyrábané z takého istého materiálu, ako sú materiály na zatepľovanie.
Tým, že sa na budovy nainštalujú búdky, tepelno-izolačné vlastnosti zatepľovacej vrstvy sú takmer nenarušené, len v minimálnej miere,“ vysvetľuje Ľubomíra Vavrová, projektová manažérka celoslovenského projektu na ochranu dažďovníka obyčajného a netopierov v budovách.
Na Slovensku sú stále prípady, že ľudia buď nevedia, vôbec neskúmajú, alebo zamlčia, že v ich bytovke hniezdia chránené živočíchy. „V niektorých domoch sme mali vyjadrenia od samotných vlastníkov, že nechcú, aby tam po zateplení boli tie otvory, kvôli špineniu a podobne. Vôbec to nechceli akceptovať, ale museli,“ hovorí Gabriela Maliarová, vedúca strediska zabezpečovania zdrojov ŠFRB spoločnosti Bytterm, ktorá spravuje byty v Žiline.
V susednom Česku sa od septembra podarilo presadiť do zákona podmienku, podľa ktorej každý, kto žiada o štátnu dotáciu na zatepľovanie, musí urobiť prieskum, ktorý potvrdí alebo vylúči prítomnosť chránených živočíchov. Podľa toho následne upraví harmonogram stavby aj technické opatrenia na ochranu živočíchov.
„Kombinácia zákonnej povinnosti práve s tou prípadnou dotáciou alebo s jej získaním sa nám zatiaľ osvedčuje ako najúčinnejšie riešenie,“ uviedol Lukáš Viktora z Českej spoločnosti ornitologickej.
Slovenskí ochranári v rámci projektu mapujú hniezdiská dážďovníkov a úkryty netopierov v obytných domoch a ostatných budovách vo všetkých slovenských mestách. Získané informácie zapisujú do online databázy a poskytujú úradom životného prostredia, stavebným úradom, stavebným firmám i správcovským spoločnostiam.
Projekt, prostredníctvom ktorého aktívne riešili ochranu a záchranu dažďovníkov a netopierov pri zatepľovaní domov aj priamo v teréne, sa však v decembri končí. Ochranári zdôrazňujú, že v ochrane treba pokračovať.
„Logicky túto funkciu by čiastočne mala prebrať určite aj Štátna ochrana prírody a priestor tu majú ešte aj rôzne súkromné osoby prípadne organizácie, ktoré sa v rámci svojej činnosti môžu zaoberať naďalej tou ochranou. Už to nebude pod záštitou projektu, ale prípadne v rámci vlastných zdrojov alebo dodatočným projektom. To je ešte otvorené,“ povedal Ján Kaľavský, zoológ regionálneho centra Štátnej ochrany prírody Bratislava.