Darmi riešia mestské časti zle nastavené financovanie

Finančné príspevky, s prosbou o ktoré nových stavebníkov oslovujú niektoré mestské časti, sú dobrovoľným darom od občanov na rozvoj obce. Tvrdia to starostovia bratislavských mestských častí v súvislosti s policajnými zásahmi v Čunove a Záhorskej Bystrici.

16.11.2015 19:07
debata (2)

Starostovia hovoria, že je to legitímne a mestské časti o ne žiadajú na základne všeobecne záväzných nariadení schválených miestnymi poslancami. „Všetky príspevky od občanov sú riadne zaevidované, vedené na samostatnom účte. Takto získané financie sa využívajú do posledného centu na rozvoj obce – najmä na infraštruktúru – na opravu ciest a chodníkov. Využitie týchto prostriedkov každoročne kontroluje hlavný kontrolór mestskej časti a predloží o tom materiál do miestneho zastupiteľstva," uviedol starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa s tým, že v mestskej časti takéto VZN platí už 20 rokov. Dodávajú, že poskytnutie či neposkytnutie daru nemá vplyv na vydávanie stavebných povolení.

Starostovia bratislavských mestských častí takýmto spôsobom riešia zle nastavený systém financovania. V Bratislave sa totiž v posledných rokoch začala mohutná výstavba a s pribúdajúcimi domami či bytmi pribudli aj noví obyvatelia, ktorí očakávajú aj primerané služby od mestskej časti. No nie všetci sa prihlásia aj na trvalý pobyt v obci, niekde dokonca podľa starostov žije bez trvalého pobytu až polovica obyvateľov. „Nikto si neuvedomil, že pokiaľ sa neprihlási na trvalý pobyt, obec v zmysle platnej legislatívy nezíska za takého obyvateľa z podielových daní ani cent. Obyvateľ však pokojne využíva služby samosprávy – cesty, chodníky, verejné priestory, chce umiestniť dieťa do škôlky, školy a podobne," vysvetľujú situáciu starostovia bratislavských mestských častí s tým, že štát túto situáciu nerieši. Finančné dary sú preto pre mestské časti jedným zo spôsobov ako uspokojiť potreby a požiadavky ľudí.

Dar obci na vydanie povolenia vraj nevplýva

S občanmi, ktorí chcú mestskej časti prispieť, uzatvárajú darovacie zmluvy, ktoré sú zverejnené aj na webových stránkach, tvrdí starosta Záhorskej Bystrice Krúpa spolu so starostkou Čunova Gabrielou Ferenčákovou, u ktorej na úrade boli policajti tiež. Podľa Ferenčákovej v Čunove takto od minulého roka, keď schválili potrebné VZN, pribudlo do miestnej kasy 21-tisíc eur, ktoré boli viazané na presný účel. Starostovia navyše tvrdia, že ak sa obyvateľom zdá, že peniaze neboli použité na dohodnutý účel, môžu od darovacej zmluvy odstúpiť a mestská časť im musí peniaze vrátiť. Starostovia zároveň popierajú, že by neposkytnutie daru od obyvateľov, ktorí v obci stavajú dom, malo nejaký vplyv na vydávanie stavebných povolení. Tie totiž vydáva stavebný úrad mestskej časti, ktorý ma zodpovedného vedúceho, a nie starosta.

„V zmysle zákona sú presne stanovené podmienky, pri splnení ktorých musí stavebný úrad vydať stavebné povolenie," vysvetľuje Ferenčáková s tým, že ak má niektorý stavebník pocit, že nebol dodržaný zákon, môže sa obrátiť na súd či prokuratúru, alebo podať podnet na Okresný úrad Bratislava. Ako dodala, v Čunove zatiaľ takýto podnet nezaznamenali. Pridáva sa aj starosta Krúpa, podľa ktorého sa ani v ich mestskej časti nik nesťažoval.

„Navyše u nás je iba 30 percent ľudí, ktorí poskytli dar obci. Stavebné povolenie však bez problémov dostalo aj tých zvyšných 70 percent," dodal Krúpa. Za svojimi kolegami stoja aj starostovia ostatných bratislavských mestských častí, ktorí im na tlačovej besede vyjadrili podporu. Spoločne vyzývajú vládu, aby prestala kriminalizovať starostov miest, obcí a mestských častí a začala riešiť problém financovania samosprávy.

Policajti NaKA navštívili miestne úrady v Záhorskej Bystrici aj Čunove

Podľa medializovaných informácií sa po tom, čo polícia zatkla starostu Marianky (okr. Malacky) Radovana J. a obvinila ho z prijímania úplatku, ozvali s podobnými skúsenosťami aj obyvatelia Záhorskej Bystrice a Čunova. Podľa starostu Záhorskej Bystrice policajti NaKA chceli vidieť darovacie zmluvy a zmluvy o investičnej spolupráci za roky 2011 – 2015. No nepozdávalo sa mu správanie príslušníkov policajného zásahu.

Podľa starostu sa nevedeli preukázať príkazom prokurátora na prehliadku, správali sa k zamestnancom úradu arogantne a dokonca sa údajne vyhrážali aj použitím donucovacích prostriedkov či rozkopaním dverí. Podľa starostu Krúpu policajti robili prehliadku svojvoľne a až na druhý deň priniesli rozhodnutie, v ktorom sa píše, že mali udelený súhlas prokurátora. Krúpa však správanie policajtov považuje za protiprávne a preto ešte vo štvrtok podal na generálnej prokuratúre trestné oznámenie pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Agentúra SITA s prosbou o stanovisko oslovila aj policajné prezídium, na stanovisko čakáme.

Starosta Marianky obvinenia odmieta

Obvineniu z korupcie čelí starosta obce Marianka Radovan J. Polícia ho zadržala v pondelok 9. novembra. Špecializovaný trestný súd minulý týždeň rozhodoval o jeho vzatí do väzby. Dôvodom bola obava, že by mohol pôsobiť na svedkov a pokračovať v trestnej činnosti. Starosta sa však ešte pred rozhodnutím súdu vzdal svojho mandátu, sudca obvineného nakoniec do väzby nevzal. Rozhodnutie nie je ešte právoplatné, prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal voči uzneseniu sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd SR 19. novembra.

Starosta údajne žiadal od ľudí za vydanie stavebného povolenia dar pre obec. Starosta však obvinenia z korupcie odmieta. Podľa jeho obhajcu Martina Ribára s občanmi, ktorí sa rozhodli darovať obci finančné prostriedky, boli uzavreté darovacie zmluvy a všetky sú zverejnené na internete. Dary boli riadne zaúčtované na účtoch obce, prípadne zaevidované v obecnej pokladnici. Financie starosta použil na rozvoj infraštruktúry obce. Obec eviduje občanov, ktorí finančné dary dávali opakovane. Ak sa vyskytli prieťahy v stavebnom konaní, nebolo to preto, že žiadatelia neposkytli finančný dar, ale že nemali splnené potrebné náležitosti.

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #korupcia #stavebné povolenie
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy