Chovan vyštudoval architektúru a rezbárstvu sa venuje vo svojom voľnom čase. Za pomoci troch priateľov stvoril obdivuhodné dielo. „O vytvorení banskoštiavnického betlehema som začal uvažovať po viacerých rezbárskych pokusoch. Inšpiroval som sa betlehemom v Rajeckej Lesnej. Prvý zárez, týkajúci sa betlehema, sa datuje k 7. januáru 2007,“ spomína na začiatky.
Pomocníkov našiel vo svojom synovcovi, synovi priateľky a jeho kamarátovi. Za takmer 50-tisíc hodín práce, ktorú rozložili do štyroch rokov, vytvorili svojskú drevenú učebnicu miestneho dejepisu.
„Betlehem je dlhý 22 metrov a vysoký tri metre. Tvorí ho asi tisíc postavičiek, z toho tristo pohyblivých, ktoré poháňajú dva elektromotory. Je poskladaný zo 6-tisíc dielov. Jeho najnovšia časť, dlhá osem metrov, predstavuje priemysel a typické remeslá pre Banskú Štiavnicu a jej okolie. Nechýbajú výrobcovia sudov, pracovníci v tabakovom priemysle, rezbári, spracovatelia dreva, ale aj známa železnička Štiavnická Anča,“ zdôrazňuje autor.
Hlavný objekt betlehema je zložený z dolnej a hornej časti. Emília Babicová, ktorá o ňom rozpráva turistom, prezradila, čo ich tvorí. „V dolnej časti vládne baníctvo, najmä stredoveké, teda scény z ťažby a spracovania rudy. Nechýbajú tam ukážky z čerpania vody z baní či banské vstupy do podzemia.
Horná časť je akoby roztvorená hlavná ulica Banskej Štiavnice so všetkými jej dominantami. Kalváriou, kostolmi, morovým stĺpom, historickými školami, salamandrovým sprievodom, Starým i Novým zámkom i ďalšími zaujímavosťami, vrátane postáv Márie Terézie, ktorá Banskej Štiavnici udelila mestské výsady, a Františka Lotrinského,“ povedala Babicová.
Zaujímavosťou betlehema je sedem divov Banskej Štiavnice. „Prvým je studňa na streche a komín na dvore. Je to dom, ktorý stojí na Akademickej ulici. Znázorňuje miestnu architektúru, ovplyvnenú členitým terénom. Niektoré domy boli vyššie ako domy ich susedov, čo vytvorilo situácie, že komín jedného suseda bol naozaj vo výške dvora druhého a toho studňa bola vo výške strechy prvého. Druhým divom je býk v komíne.
Myslený je tým banský vetrací komín, ktorých tu bolo viacero a neraz sa stalo, že v niektorom z nich uviazol pasúci sa býk. Ďalším sú živé hodiny na Novom zámku. Býval nimi trubač, ktorý každú hodinu oznamoval čas. Štvrtým divom sú opačne položené ručičky na Hodinovej veži. Špekuluje sa, že buď sa hodinár, ktorý ich inštaloval, pomýlil, alebo tam, odkiaľ pochádzal, sa ručičky dávali opačne. Odkiaľ pochádzal, nevieme,“ opisuje divy Babicová.
Piatym divom v betleheme je to, že na Petra a Pavla v Banskej Štiavnici sneží. „Je to tak trochu chyták. 29. júna, keď Petrovia a Pavlovia oslavujú meniny, samozrejme nesneží, no v zime sneží na sochy Petra a Pavla, ktoré sú umiestnené na farskom kostole. Divom číslo šesť je koza uviazaná o komín.
Táto scéna opäť súvisí s členitým terénom a domami susedov postavenými na nižšom a vyššom mieste na svahu. Tento dôvod má aj posledný div, ktorým je to, že v Banskej Štiavnici bývali vstupy do domov z dvoch strán. Z vyššej strany aj z nižšej. Takýto dom sa dodnes zachoval na Námestí svätej Trojice,“ dodala Babicová.
O sedem divov, ale aj o celý betlehem, sa už roky zaujímajú turisti. Ročne si nezvyčajné dielo z dreva príde pozrieť 13– až 14-tisíc návštevníkov, mnohí sú aj zo zahraničia. Mimoriadne vzácna návšteva zavítala k betlehemu v roku 2011. „Bol si ho pozrieť nórsky kráľ Harald IV. a kráľovná Sonja. Sprevádzal ich náš vtedajší prezident Ivan Gašparovič,“ poznamenal Chovan.
Banskoštiavnický betlehem nie je ešte celkom uzatvorený. Autor s pomocníkmi ho chce doplniť o známe štiavnické tajchy. V nich by nemala chýbať voda, čo bude ďalšou nezvyčajnosťou betlehema.