V uliciach Bratislavy žije bez strechy nad hlavou až 5-tisíc ľudí. Manželia Poláčkovci ako realitní makléri celý rok pomáhajú zaobstarať ľuďom domov.
„Keď sme pár rokov dozadu sedeli s manželkou pri vianočnom stole, tak sme si povedali, že až raz budeme bývať sami, pozveme každý rok k štedrovečernému stolu človeka, ktorý nemal toľko šťastia ako my. Máme rodinu, kamarátov, jedlo na stole a strechu nad hlavou. Uvedomili sme si, že nám v podstate nechýba nič a sme oveľa bohatší, než si myslíme,“ povedal Jozef Poláček o tom, ako sa s manželkou Kristínou rozhodli osloviť neziskovú organizáciu Depaul Slovensko a stráviť Vianoce pomocou ľuďom bez domova.
Výzva na sociálnej sieti a počas nedeľnej omše v kostole zafungovala. „Ľuďom nie sú ľahostajné životy iných, ako si možno myslíme,“ povedal Jozef. V Bratislave a okolí sa im podarilo vyzbierať hygienické potreby, posteľnú bielizeň, riad či jedlo. Ľudia podľa manželov Poláčkovcov reagovali veľmi spontánne, balíčky nosili do kancelárie alebo im dali adresu, kde sa pre pomoc môžu zastaviť. „Darované veci odnesieme 23. decembra a na Štedrý deň budeme v jednom zo štyroch stacionárov organizácie pomáhať dobrovoľníkom,“ dodal.
Mariana Ištoňová z organizácie Depaul Slovensko potvrdzuje slová mladých manželov. V predvianočnom období narastá dopyt po nejakej forme pomoci, či už materiálnej, finančnej či dobrovoľníckej. „Aj organizácia sa snaží viac propagovať svoje aktivity, tento rok to bolo opäť prostredníctvom koncertu Doma dobre či kampaňou – Pomôžte nám navariť štedré Vianoce pre ľudí bez domova,“ uviedla.
Predseda občianskeho združenia Vagus Sergej Kára však zdôrazňuje, že človek je na ulici 365 dní v roku a nie iba počas vianočných sviatkov. Priznáva, že práve v tomto čase ľudia viac rozmýšľajú o pomoci druhým. „Záväzok pomáhať by mal byť celoročný,“ dodal.
Neziskové organizácie a občianske združenia pripravujú na Štedrý deň pre ľudí bez domova večeru či omšu aj malé balíčky. Ľudia, ktorí s bezdomovcami pracujú sa zhodli na tom, že viac ako o hmotné veci ide práve o vytvorenie pocitu domova a rodiny aspoň na krátku chvíľu, keď by nemal byť nikto sám.
„Zvykom je, že ľudia sami donesú nejaké jedlo počas sviatočných dní a chvíľu sa zdržia, porozprávajú,“ uviedla Mariana Ištoňová.
„Myslím si, že nerobíme nič svetoborné, väčšiu pozornosť si zaslúžia ľudia, ktorí sa tomu venujú na plný úväzok. Myslíte na to, keď budete vypratávať špajze a rozmýšľať, čo s nepotrebnými vecami. Sú ľudia, ktorí ich spotrebujú,“ dodali Poláčkovci.
Kapacity nestačia
Analýza súčasného stavu bezdomovectva v Bratislave podľa neziskových organizácií ukázala, že najväčším problémom je málo rozvinutá sociálna pomoc.
„Neexistujú žiadne prevenčné mechanizmy, máme tu akoby nezastaviteľný prúd ľudí, ktorí sa ocitajú na ulici a neexistujú žiadne štátne alebo ministerstvom stanovené systémy, ako tomu zabrániť," uviedol pred časom predseda OZ Vagus Sergej Kára.
Kapacity služieb nestačia pokryť potreby ľudí bez domova. Až pre 92 percent z nich sú nedostupné. Napríklad v štyroch nocľahárňach v Bratislave je miesto pre 361 ľudí, pritom bez strechy nad hlavou žije v hlavnom meste približne 5-tisíc ľudí. Ešte menej miest je v útulkoch pre bezdomovcov.
Túto službu poskytuje nezisková organizácia Depaul Slovensko v dvoch útulkoch – na Ivanskej ceste a Leškovej ulici, útulky prevádzkujú aj občianske združenie Domov pre každého a Domov sv. Jána z Boha. V štyroch zariadeniach je miesto pre 130 ľudí bez domova.
Denné nízkoprahové centrá sú v Bratislave tri – centrum organizácie Depaul Slovensko sa nachádza v budove Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, ďalšie denné centrum prevádzkuje Domov sv. Jána z Boha a v prevádzke je aj denné centrum Domec občianskeho združenia Vagus. Spolu majú kapacitu 166 miest.
Do jari budúceho roka chce pracovná skupina zriadená hlavným mestom, ktorej vytvorenie iniciovalo OZ Vagus, vypracovať stratégiu na roky 2017 – 2021. Cieľom je efektívne riešenie problematiky bezdomovectva, nové projekty či zlepšenie existujúcich služieb a vybudovanie systému ich financovania. Pomôcť by malo vytvorenie grantového programu pre zamestnávanie ľudí bez domova, ich sčítanie na území Bratislavy či vznik krízového stanového tábora v prípade silných mrazov.
Problematické financovanie
Minulý rok sa podľa analýzy stavu bezdomovectva v Bratislave investovalo do riešenia problematiky ľudí bez domova viac ako 1 657 000 eur. Až 62 percent z týchto peňazí však pochádza od mimovládnych organizácií a zo súkromného sektora, z verejných alebo komunálnych zdrojov ide na pomoc pre bezdomovcov 38 percent z tejto sumy.
Podľa Sergeja Káru by na riešenie situácie s bezdomovcami potrebovali na budúci rok 287-tisíc eur. Bratislavská radnica v rozpočte navrhuje 238-tisíc eur. Chcú preto apelovať na mestské časti aj štát.
„Kompetencie boli prenesené na mestá a obce, ale neboli prenesené aj financie zo štátneho rozpočtu. Takže je na mieste, aby sa aj štátne orgány a ministerstvo práce nad tým pozastavili, zvýšili financovanie a pomohli tak mestám a obciam to zvládnuť," uviedol Sergej Kára.