Odborníci sa v prípade vrakunskej chemickej skládky prikláňajú k tzv. kapsulovitému riešeniu. Znamená to, že zdroj znečistenia sa zaizoluje nepriepustnou kapsulou, ktorá ho nebude prepúšťať ďalej do podzemných vôd. Náklady Ministerstvo životného prostredia (MŽP) odhaduje na 20 až 24 miliónov eur. V súčasnosti sa pripravuje projektová dokumentácia a matematický model prúdenia podzemných vôd. Na základe tohto modelu sa zistí, ako budú prúdiť podzemné vody po sanácii skládky.
"V projektovej dokumentácii sú navrhnuté viaceré metódy samotnej sanácie a budeme sa rozhodovať, aký typ hydraulickej bariéry zvolíme, aby kontaminované látky nepresakovali do podzemných vôd,“ uviedla generálna riaditeľka sekcie geológie a prírodných zdrojov Vlasta Jánová.
MŽP podľa starostu Vrakune Martina Kuruca žiada pre sanáciu skládky dočasnú stavebnú uzáveru v jej okolí. „Chcem pripomenúť, že mestská časť Vrakuňa v roku 2002 vydala zákaz používať domové studne na polievanie zeleniny a ovocných stromov. Tento zákaz platí dodnes,“ povedal Kuruc a pripomenul, že zákaz sa týka aj pestovania zeleniny či ovocia. Dodal, že vzhľadom na rizikovú oblasť počas svojho pôsobenia od roku 2014 nevydal v danej lokalite ani jedno stavebné povolenie.
Minuloročný odborný geologický prieskum zistil, že skládka obsahuje veľké množstvo znečisťujúcich látok, ako sú pesticídy, herbicídy či benzény alebo arzén.
Chemická skládka sa nachádza na rozhraní mestských častí Bratislava – Ružinov a Vrakuňa na ploche cca 4,65 hektára. V období rokov 1966–1980 tu bolo uložených viac ako 90 000 metrov kubických odpadu bez vybudovania nepriepustných tesniacich prvkov. Po sprevádzkovaní vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala hladina podzemnej vody stúpať, čo spôsobilo, že v roku 1996 dosiahla nielen zónu kontaminovaných hornín, ale aj samotný chemický odpad.