Koncom januára mestskí poslanci odklepli projekt, ktorý umožní získať tieto byty do vlastníctva mesta. Budova je momentálne rozbúraná, ohradená páskami s nápisom vstup zakázaný. Okná má zakryté igelitmi, zvnútra sa ozýva pracovný ruch. Súkromná firma, ktorá budovu vlastní, ju na svoje náklady prerába na byty. Vznikne tu 26 jednoizbových bytov a 22 dvojizbových bytov. Keď sa mestu podarí získať príspevok zo Štátneho fondu rozvoja bývania, všetky odkúpi do svojho vlastníctva a dá do prenájmu svojim občanom.
„Verím, že na ŠFRB budeme úspešní. Projekt je nastavený veľmi dobre, pretože ak sa vydarí, mesto nebude stáť takmer žiadne financie. Investor, súčasný vlastník, pristúpil na to, že v prípade, ak mesto nezíska prostriedky, nemusí tieto byty odkupovať. A ak by sme tento rok neboli úspešní, tak zmluvný vzťah investora viaže do budúceho roka,“ povedal Ján Forgáč, viceprimátor Trenčína.
To znamená, že mesto má možnosť dvakrát požiadať štát o podporu a vlastník budovy počká s predajom bytov. Mesto ich odkúpi v prípade, že získa zo Štátneho fondu rozvoja bývania úver a prípadne aj dotáciu z ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Kúpna cena za tieto byty je približne 2,3 milióna eur, k tomu ešte mesto získa aj 48 parkovacích miest za symbolickú cenu jedno euro. Prví nájomníci by sa mohli sťahovať už na jar budúceho roka. V rozpočte Štátneho fondu rozvoja bývania je na tento rok vyčlenených 111,5 milióna eur na obstaranie nájomných bytov, taká istá suma je aj v návrhu rozpočtu na ďalšie dva roky.
Mestský úrad v Trenčíne eviduje okolo 110 žiadostí o byty. Na krajské mesto to nie je veľa, ale je to zrejme aj dôsledok toho, že Trenčania už stratili nádej na nájomný byt od mesta. Na prelome storočí si vtedajšie vedenie mesta osvojilo myšlienku, že bytová výstavba je odvetvím podnikania, a to treba nechať na súkromných podnikateľov. Mesto stavalo nájomné byty z dotácií štátu naposledy v roku 2004. Vtedy ich odovzdalo do užívania 61 a boli určené pre sociálne slabšie skupiny ľudí. Aj byty, ktoré sa teraz stavajú, majú byť určené pre sociálne slabších. Mesto počíta v budúcnosti s ďalšími projektmi na výstavbu nájomných bytov.
„Podľa môjho názoru by to nemali byť len sociálne byty, ale aj nájomné byty štandardného charakteru, aby vznikol projekt, ktorý je zmiešaný a nevznikali bytovky, kde budú iba sociálne byty. Aj keď si myslím, že na Slovensku pojem sociálne slabší neznamená vždy problémový. Je tu veľa ľudí, ktorí sú sociálne odkázaní, ale pritom sú to plnohodnotní členovia spoločnosti,“ dodal Peter Hošták, predseda finančnej a majetkovej komisie MsZ.
Kým v 55-tisícovom krajskom meste Trenčín počítajú mestské nájomné byty na desiatky, v susednom 20-tisícovom Novom Meste nad Váhom ich počítajú na stovky. Za posledných približne desať rokov tu mesto postavilo 760 nájomných bytov a stavia ďalšie. V súčasnosti vznikajú prerábkou opustených kasárenských budov na Bzinskej ulici.
„Vlani sme v bývalých vojenských kasárňach postavili 92 bytov a do konca tohto roka by sme mali mať hotových ďalších 65. Dopyt stále prevyšuje ponuku, momentálne máme viac ako 300 záujemcov o nájomné byty,“ dodala Kvetoslava Hejbalová, viceprimátorka Nového Mesta nad Váhom.
Obyvatelia Trenčína a okolitých obcí sa zhodujú v tom, že nájomné byty veľmi chýbajú. Vysokoškolák Martin Bolo vraví, že zatiaľ býva u rodičov, a ak nebudú nájomné byty, tak sa ani on, ani mnohí jeho vrstovníci tak ľahko neosamostatnia.
„Určite by som takúto možnosť uvítala. Je málo takýchto bytov a veľa rodín, čo ich potrebujú. Hoci sú to malé byty, mnohým by to veľmi pomohlo. Ak je to matka s dieťaťom, určite jej stačí aj jednoizbový byt, ale keď už sú tam napríklad traja, tak by bol dobrý väčší. Ja bývam s manželom a tromi deťmi v dvojizbovom byte,“ povedala Lucia Kvočková, ktorá býva v obecnom byte v Omšení neďaleko Trenčianskych Teplíc.
Ingrida Černá z Trenčína je slobodná matka, ktorá má tri deti a už trinásť rokov žije v rôznych podnájmoch. Dala si žiadosť o byt na mestský úrad, ale nepochodila.
„Je veľa slobodných matiek, ktoré by mestské nájomné byty privítali. Ak chcem ísť do podnájmu a ľudia vidia, že mám deti, nikto nechce prenajať byt, lebo si myslí, že nebudem platiť. Brala by som to, vždy som platila minimálne 400 eur,“ vraví Ingrida Černá o možnosti získať byt v priestoroch bývalej Ozety.
Celý areál trenčianskej Ozety zaberá plochu päť hektárov. Koncom roka 2003 fabriku prevzala finančná skupina Penta. Začiatkom roka 2007 Ozeta ohlásila hromadné prepúšťanie a ukončenie výroby.