Najkrajšia je Prievidza. Nazbierala najviac klikov

Tou dierou myslel Prievidzu a tým skvostom výzdobu tunajšieho piaristického kostola. Asi by sa čudoval, keby sa dozvedel, že ľudia v hlasovaní vyhodnotili toto mesto ako najkrajšie na Slovensku.

Súťaž o najkrajšie mesto a najkrajšiu obec Slovenska organizuje už osem rokov celoslovenský informačný portál Slovakregion a záujemcovia mohli hlasovať za svoje mesto či svoju obec prostredníctvom internetu. V poslednom hlasovaní, ktoré sa uskutočnilo minulý rok, získala najviac hlasov Prievidza, na svojom konte mala 30¤053 klikov. Spišská Nová Ves, ktorá skončila na druhom mieste, mala o 232 hlasov menej. Susedné Bojnice, ktoré sú od Prievidze na dohodenie kameňom, skončili na 9. mieste, hlavné mesto Bratislava až na 19. priečke. Lepšie umiestnenie ako Bratislava dosiahli krajské mestá Žilina (8.), Košice (12.), Prešov (13.), Trenčín (14.) a Nitra (18.). Najkrajšou slovenskou obcou sa podľa tohto hlasovania stalo Hlinné v okrese Vranov nad Topľou. Kompletné výsledky sú zverejnené na stránke www.slovakregion.sk.

Úspech zaskočil radnicu

Na prievidzskej radnici boli týmto výsledkom zaskočení, nečakali to. S prvým miestom vraj počítali skôr pred dvoma rokmi. Vtedy sa konali komunálne voľby a Prievidza touto súťažou žila dosť intenzívne, no napokon skončila na štvrtom mieste. Vlani radnica poprosila občanov len jedným statusom na sociálnej sieti, aby hlasovali v tejto súťaži. Preto bol výsledok taký prekvapujúci.

Foto: Milan Kráľ, Pravda

Prievidza, kostol, priaristický kostol Piaristický kostol je už stáročia skvostom mesta a jednou z najkrajších barokových stavieb v strednej Európe.

Prievidza nemá historickú štvrť, akú nájdeme napríklad v Bratislave, Trnave či Trenčíne. Táto metropola hornej Nitry mala byť kedysi za bývalého režimu prvým ateistickým mestom v Československu. Zbúrali tu historickú štvrť, ktorej súčasťou bola aj synagóga. Historické budovy padli za obeť nákupným centrám ako Prior, Vtáčnik či Titanic. To posledné je rozostavané monštrum z čias socializmu. Teraz je tento obrovský objekt v rukách súkromného investora, ktorý tu chce postaviť Regionálne obchodné centrum. Objekt v strede mesta je oplotený, zatiaľ však nevidno žiadny stavebný ruch.

V tejto historickej štvrti boli údajne domčeky podobné tým, aké sú v Zlatej uličke v Prahe. Architekti bývalého režimu ich postupne búrali a stavali nové budovy. Tak to pokračovalo ďalej, až sa zastavili pri piaristickom kostole. To je ten skvost, ktorý ohúril člena Benešovho sprievodu, a je skvostom dodnes. A to ho pravdepodobne zachránilo pred demoláciou.

„Zľakli sa ho zbúrať, lebo je veľkou historickou pýchou nielen Prievidze, ale celej republiky. Vtedajší predstavitelia nechceli do toho ísť, ale úvahy o zbúraní tu reálne existovali. Je to klenot mesta, keď tu máme návštevy zo zahraničia, vždy im ukážeme tento kostol. Takýmito kostolmi sa môže popýšiť len málo miest, čo sa týka architektúry, a hlavne vnútornej výzdoby,“ zdôraznil Michal Ďureje, hovorca mesta Prievidza.

Kostol začali stavať v roku 1666, v období rekatolizácie, jeho stavba trvala dlho, vyše 80 rokov. Dnes je jednou z najkrajších barokových stavieb v strednej Európe. Kostol je považovaný za ukážkový príklad vyspelosti barokového umenia vo vytváraní ilúzií a v zjednotení maliarskeho, sochárskeho a architektonického umenia.

Vzorní lokálpatrioti

Prievidza vďačí za svoj rozvoj baníctvu, aj dnes je sídlom spoločnosti Hornonitrianske bane. Stavali sa tu nové sídliská, a tak sa mesto rozrástlo z necelých 10-tisíc obyvateľov na 50-tisíc. V päťdesiatych rokoch minulého storočia tu vyrástla banícka kolónia, sídlisko Píly, ktoré dnes Prievidžania nazývajú aj Staré sídlisko. Sú to tehlové bytovky, postavené v štýle socialistického realizmu. V tomto štýle sa stavalo vo viacerých mestách bývalého Československa, v Prievidzi je však rozsahom jedným z najrozšírenej­ších. „Sídlisko Píly je jednotným urbanistickým celkom s pevnou štruktúrou zrkadlového usporiadania ulíc, s pravouhlo koncipovanými objektmi, bohato zastúpenou zeleňou a uzavretými dvorovými časťami,“ píše sa na webovej stránke mesta. „Na bytovkách sú krásne fresky. Tie chránime všeobecne záväzným nariadením, takže ak niekto chce bytovku zatepliť, musí zachovať štýl aj tieto fresky. Socialistický realizmus je súčasťou histórie a tento štýl treba ochraňovať. Je to sídlisko plné zelene a estetických bytoviek,“ pokračuje Michal Ďureje.

Zeleň je ďalšou pýchou mesta, ktoré by celkom rado vymenilo prívlastok banícke za označenie zelené mesto. V strede mesta má napríklad park Skotňa, ktorý prešiel obnovou. Vďačí za ňu aj iniciatíve mladých ľudí Parkotvor, ktorí chodia park udržiavať a čistiť, postavili v ňom rozhľadňu. Predtým sa obnovy dočkal mestský park s jazerom na sídlisku Píly, teraz by mal prísť na rad parčík pred úradom práce, kde je umiestnená socha Cyrila a Metoda.

Prievidza za svoj úspech v súťaži pravdepodobne vďačí lokálpatriotizmu obyvateľov tohto mesta, ktorí zrejme hlasovali za Prievidzu opakovane, niekoľkokrát denne. To povoľoval štatút súťaže každému. Mnohí obyvatelia sú veľkí lokálpatrioti. Je tu napríklad klub Prievidžanov, ktorý sa volá Bôbari. (Táto dávna prezývka prischla Prievidžanom podľa toho, že sa tu bôb často varil.) Členovia tohto klubu sa dokážu hodiny rozprávať o tom, ako sa kedysi volala nejaká časť mesta či dokonca len chodník. Cesta pod mostmi nie je pre nich Cesta pod mostmi, ale Tri lipy, pretože tie tam kedysi rástli…