Investor chce na mieste bývalej továrne na nite vybudovať novú štvrť s približne 700 bytmi, administratívou, obchodmi a v pláne je aj 1 500 podzemných parkovacích miest. Budova národnej kultúrnej pamiatky Pradiarne by však mohla byť, tak ako doposiaľ, priestorom pre kultúru a umenie.
Architekt Peter Žalman vypracoval dva varianty Územného plánu zóny Cvernovka. Oba popri zachovaní pamiatkovo chránenej budovy Pradiarne počítajú aj s budovami, ktoré už majú platné búracie povolenie a tiež artefaktmi ako studňa zo zámočníckej dielne či replika chladiacich veží. V pláne sú aj zelené strechy a nové aleje na časti Svätoplukovej a Páričkovej ulice.
Koncept môžu obyvatelia pripomienkovať ešte týždeň, do 1. marca. Potom vznikne jedna verzia, ktorú budú schvaľovať miestni poslanci. Tá určí napr. výšku budov či cestnú sieť. Prvý návrh pritom počíta iba s jedným cestným prepojením vnútri bloku, druhý s dvoma.
Platný územný plán Bratislavy záväzne určuje bývanie a vybavenosť v lokalite v pomere 70:30. Hovorí aj o maximálnej výške nových budov, ktorá môže dosiahnuť až 22 poschodí. Podľa architekta však takáto zástavba nehrozí, keďže v zóne je navrhnutá iba jedna výšková budova na križovatke Svätoplukova.
Počas verejnej prezentácie zazneli obavy ľudí z okolia Cvernovky. Upozornili na zníženie kvality života, zahustenie štvrte a príliv ďalších áut na už aj tak preplnené okolité ulice. Na diskusii nechýbal ani zástupca developera.
„Pri takýchto projektoch so susedmi z okolia od začiatku aktívne komunikujeme, informujeme ich o vývoji projektu a snažíme sa možný dopad na ich kvalitu života počas búracích a stavebných prác v čo najmenšej možnej miere minimalizovať. Inak tomu nebude ani v prípade Cvernovky,“ uviedla Renáta Zaťková za investora, slovensko-fínsku spoločnosť YIT. Tá areál kúpila iba pred troma mesiacmi.
Z továrne na nite továreň na umenie
Približne pred desiatimi rokmi sa do priestorov bývalej továrne začali postupne sťahovať kreatívci a umelci. Spontánne tak vznikol jedinečný živý organizmus, ktorý pritiahol pozornosť a v meste sa etabloval. Súčasný stav chce Nadácia Cvernovka sprofesionalizovať a zároveň v budove chránenej Pradiarne vytvoriť kultúrne, spoločenské a kreatívne centrum, aké Bratislave chýba. „Jeho základy existujú v podobe ľudského potenciálu v tejto budove už dnes a preto považujeme zachovanie kontinuity súčasnej náplne za kľúčové pri jeho budovaní,“ uviedol Boris Meluš z Nadácie Cvernovka.
„Chceme vybudovať plne profesionálne kultúrne a kreatívne centrum, v ktorom by pôsobilo široké spektrum profesií z kreatívneho priemyslu na jednej strane a na druhej by v ňom boli organizované kultúrne a spoločenské podujatia pre širokú verejnosť,“ uviedol Meluš. Mohli by tak podľa jeho slov vzniknúť priestory podobné nedávno zbúranému PKO.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Spolupráca však musí byť zaujímavá aj pre súkromného majiteľa. Ten sa diskusii nebráni. „Vo svete existujú funkčné modely pretvorenia podobných území na živé komunity s bohatou verejnou funkciou a priestorom pre kultúru, často však pri ich realizácii alebo financovaní hrá aktívnu úlohu mesto alebo príslušná mestská časť,“ uviedla v mene investora Renáta Zaťková s tým, že momentálne so zástupcami nájomcov pracujú na scenároch, ktoré by podobný projekt umožnili aj v Cvernovke.
„Výzvou bude popri naplnení bezpečnostných požiadaviek a ochrane kultúrnej pamiatky nájsť model, ktorý bude ekonomicky udržateľný pre obe strany,“ dodala.
Búranie industriálu ako národný šport
Architekt Peter Žalman, ktorý sa mapovaniu premeny priemyselných areálov podrobnejšie venuje už od roku 2000, označil Cvernovku za typický príklad urbanizmu 19. storočia. Továreň založili vtedy mimo mesta a postupne sa formovala a rozsrástla. „V prípade Cvernovky popri procese textilnej veľkovýroby, vynikol tu súbor budov, mesto v meste, nielen priemysel,“ povedal Žalman.
Architekt upozorňuje, že hlavné mesto nemalo na začiatku divokých 90. rokov zmapované priemyselné areály. „Až 90 percent industriálu, ktorý sa dostal do centra mesta a záujmu developerov a aj politikov, bol zrovnaný so zemou,“ uviedol Žalman.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
V prípade Cvernovky najvzácnejšie budovy, okrem pamiatkovo chránenej výrobnej budovy, zbúrali. Naopak zachovali budovy po obvode priemyselnej zóny Cvernovka.
Ako ďalej vysvetlil Žalman, práve tieto areály majú vzácne budovy so železobetónovým skeletom, s ktorým sa dá pracovať. „Príkladov zo zahraničia je mnoho, Bratislava ale nemá ani jeden revitalizovaný loftový dom z niektorej z množstva fabrík, ktoré sa nenávratne zbúrali,“ dodal Žalman s tým, že Etážová budova či budova Elektorcentrály majú paradoxne platné búracie povolenie a navyše nelegálne zbúrané vzácne budovy Farbiarne a Kotolne už nikto nevráti.