Za úhyn stromov na Františkánskom námestí môže betón

Kauza vyrúbaných stromov na historickom Františkánskom námestí v Bratislave je ďalším z dlhého radu príkladov, ako "to chodí" v hlavnom meste.

15.03.2016 14:00
archeologicky vyskum, Frantiskanske , stromy , Foto: ,
Archeológovia robia výskum v jednej z jám, ktoré zostali po stromoch nedávno odstránených z Františkánskeho námestia. Na okraji kruhového otvoru vidno zvyšky betónovej platne, ktorá kedysi strom obopínala a spôsobila jeho úhyn.
debata (5)

Po tom, čo tamojšie vyrastené stromoradie muselo pre zlý zdravotný stav, vyplývajúci z údajnej prestarnutosti, celé padnúť, zistili sa pri čistení priestoru a začatom archeologickom prieskume otrasné skutočnosti.

Koreňové systémy vyrúbaných brestovcov boli sčasti zabetónované a preto, nie pre vysoký vek, stromy postupne chradli, stali sa nebezpečné pre okolie a napokon ich museli vypíliť. Na zvyšky betónu, ktorý zostal vo výsadbových jamách po odstránení pňov s koreňmi, upozornili práve archeológovia.

„Všimli sme si, že kruhové oceľové mreže, ktoré stromy na povrchu oddeľovali od okolitej dlažby, mali oveľa väčší priemer, než otvor s pôdou, v ktorej dreviny v skutočnosti rástli,“ vysvetlil Branislav Resutík z Mestského ústavu ochrany pamiatok.

Ak aj pri pohľade zhora pod mrežu bolo kedysi vidieť zeminu, už v hĺbke 15 až 30 cm pod ňou sa nachádzala masívna betónová platňa, ktorá takmer obopínala kmeň. Dokazuje to pohľad do jednej z jám, odkiaľ ju ešte archeológovia neodstránili.

„Stromy nemali prevzdušnenú koreňovú misu, pôda bola príliš zhutnená, korene sa nemali kam rozvíjať, počas dažďov tam stála voda, takže odhnívali. Takisto je možné, že počas betónovania boli časti koreňov, ktoré stavebníkom prekážali, osekané," potvrdil Peter Bali z magistrátneho oddelenia životného prostredia a mestskej zelene.

Dlažbu na Františkánskom námestí naposledy opravovali v roku 2005, teda za éry primátora Andreja Ďurkovského (KDH). Zrejme vtedy došlo aj k zabetónovaniu okolia stromov. Pravda sa pýtala súčasného vedenia mesta, aké z tejto situácie vyvodí dôsledky, či a kto bude za fušerské položenie dlažby postihovaný a či je to po toľkých rokoch vôbec možné. Hovorkyňa Ivana Skokanová však do uzávierky na otázky redakcie neodpovedala.

„Koreňový systém je pre stromy rovnako dôležitý ako centrálny nervový systém pre človeka,“ pripomína Jozef Šibík z Botanického ústavu SAV. Ak korene nemajú dosť priestoru, stromu sa nedostávajú potrebné živiny a v jeho organizme sa zvyšuje koncentrácia škodlivých látok. Ak betón okolo nich zadržuje vodu, vlhnú a hnijú, opísal Šibík, čo sa deje so zabetónovaným stromom.

Podľa botanika situáciu ešte zhoršuje fakt, že zeleň po dávnejších úpravách susedného Hlavného námestia už z celej tejto mestskej lokality takmer zmizla. Pri čoraz úpornejších letných horúčavách museli preto stromy znášať aj sálavé teplo z okolitej dlažby a budov, čo ich zničenie len urýchlilo.

„Keď budú radní v budúcnosti žiadať financie na zmierňovanie následkov globálneho otepľovania, mali by si najskôr spomenúť, koľko zelene z Bratislavy zmizlo aj pre ich nečinnosť a ľahostajnosť,“ myslí si Šibík.

V rámci archeologického výskumu, ktorý po odstránení stromov nariadil Krajský pamiatkový úrad, sa našli viaceré zaujímavé veci, napríklad rôzne drobné mince a keramické črepiny. V jednej jame odborníci odhalili zvyšky starej barokovej kanalizácie, ktorá odvádzala vodu z blízkej fontány do centrálneho zberača pri Rybnej bráne. „Predpokladáme ďalšie nálezy, napríklad zvyškov dlažieb z 13. až 15. storočia,“ zdôraznil Resutík.

Výskum na Františkánskom námestí potrvá asi do konca marca a je súčasťou projektu s názvom Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy. Jeho cieľom je vymeniť odstránené brestovce za 10 nových stromov – hrušiek ozdobných. Zároveň sa sčasti obnoví aj výsadba na Hlavnom námestí, jeho dlažbu oživia štyri lipy malolisté.

Katarína Kohútiková z komunikačného oddelenia magistrátu uistila, že nové jamy pre stromy už budú mať požadované rozmery. A doplnila, že okolo koreňového balu sa nainštalujú aj prevzdušňovacie a zavlažovacie sondy, ktoré uľahčia údržbu drevín.

Nové stromy na Františkánskom a Hlavnom námestí mesto vysádza v rámci projektu s názvom Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy, na ktorý magistrát vyčlenil 38-tisíc eur. Obnova zelene sa financuje z Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho finančného mechanizmu a slovenského štátneho rozpočtu. Celý projekt má byť dokončený do apríla 2017.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #Stromy #betón #Františkánske námestie