Bývalý Solivar dával ľuďom prácu do roku 1970, dokedy sa v ňom ťažila soľ. Vtedy ho odstavili a prevádzku presťahovali inde. Pôvodný areál začal slúžiť ako múzeum. To však dlho neplatilo o budove bývalého Skladu soli, ktorá pred tridsiatimi rokmi vyhorela a takmer schátrala.
Pri požiari nebola zničená len vzácna drevená konštrukcia, ale aj iné časti vrátane vybavenia. Znovuzrodenie pamiatky, ktorá patrí od roku 2003 do správy Slovenského technického múzea v Košiciach, priniesli až posledné roky.
„Dlho sme sa usilovali o jej záchranou, tá si však vyžadovala finančne nákladnú rekonštrukciu. Napokon sa zrealizovala a stála 3,8 milióna eur. Viac ako dva milióny sme získali z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, vyše 350-tisíc eur zo štátneho rozpočtu a ďalších takmer 1,5 milióna eur z rezortných zdrojov ministerstva kultúry,“ hovorí generálny riaditeľ Slovenského technického múzea v Košiciach Eugen Labanič.
Sklad soli v Prešove patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku a je ojedinelým svojho druhu nielen u nás. Po stáročia slúžil na uskladnenie, manipuláciu a distribúciu soli. Soľ sa v ňom uskladňovala v jednotlivých soľných komorách. Tvoril dominantu celého Solivaru.
Foto: SITA, Viktor Zamborský
Po obnove a sprístupnení bude dopĺňať ďalšie technické objekty v priestoroch Solivaru, ako sú Šachta Leopold, Gápeľ, Četerne, Maschinhaus, Varňa a Klopačka. Sklad soli je jednopodlažnou budovou bez suterénov v tvare písmena U. Verejnosť ju uvidí už túto sobotu, keď múzeum organizuje Deň otvorených dverí.
Námestník generálneho riaditeľa pre marketing Ján Melich hovorí, že na sobotu nachystali pre návštevníkov bohatý program, ktorý sa začína o desiatej predpoludním a potrvá do 17. hodiny. Okrem prehliadky objektu čaká na návštevníkov niekoľko výstav, prezentácia tradičných remesiel, tvorivé dielne, súťaže aj hudobná produkcia. Múzejníci predpokladajú, že v sobotu zavíta do Skladu soli 3– až 5-tisíc návštevníkov.
„Od tohto dňa bude objekt sprístupnený verejnosti a budú si ho môcť prísť obzrieť turisti,“ poznamenal Melich. Postupne chcú Sklad soli zapĺňať vnútorným vybavením, aby slúžil nielen na turistické, ale aj kultúrno-spoločenské účely. Mali by v ňom byť koncerty, sympóziá a kultúrne podujatia všetkého druhu. Prešovčania sa už na sprístupnenie pamiatky tešia.
„Je dobré, že ju opravili. Určite sa tam pôjdem pozrieť,“ poznamenal 61-ročný obyvateľ Prešova Ján Sabol.
Primátorka Prešova Andrea Turčanová zdôraznila, že národná kultúrna pamiatka Solivar ako neoddeliteľná súčasť mesta pritiahne do Prešova viac turistov. „Nik nemôže spochybniť jedinečnosť tejto pamiatky, ktorá sa po rekonštrukcii a sprístupnení Skladu soli stane turistickou atrakciou,“ podčiarkla Turčanová.
Okrem zrekonštruovaného objektu Skladu soli patrí k najzaujímavejším častiam areálu aj Gápeľ. Ten býval dômyselným zariadením na čerpanie soľanky pomocou konských záprahov.
Areál Solivaru v Prešove vybudovali v 17. storočí, zužitkovania soľanky, čiže vodného roztoku nasýteného soľou, sa však v tejto lokalite datuje už od 13. storočia. Soľ objavili, dolovali a varili v katastrálnom území neskoršej obce Soľná Baňa, ktorá sa neskôr stala súčasťou Solivaru, zloženého z troch obcí – Solivar, Šváby a Soľná Baňa. V roku 1918 obec premenovali na Soľnohrad. Od roku 1971 sa Solivar stal miestnou časťou Prešova.