To však nebráni tomu, aby z mosta, ktorý je neďaleko hradu Strečno, opadávali kusy betónovej konštrukcie. Horšie je, že pod mostom je miestna komunikácia, ktorá vedie k hradu, a pravidelne tadiaľ prechádzajú autá, autobusy aj ľudia.
„Kus betónu spadol predo mňa, skoro na hlavu,“ opisuje nedávnu skúsenosť Michal Klocáň zo Strečna. Kus, ktorý z betónového mosta odpadol, bol veľký asi 10 krát 10 centimetrov. "Už sa to párkrát stalo, že išli deti do školy a spadli podobné kusy kúsok od nich. Nič sa s tým nerobí, kým sa asi niekomu niečo nestane. Je to v katastrofálnom stave, odpadáva to po kúskoch, " hovorí Klocáň.
Most v Strečne, ktorý je na hlavnom severnom ťahu medzi Bratislavou a Košicami, bol postavený roku 1959. Jeho technický stav je veľmi zlý, zo sedemdielnej stupnice je zaradený v šiestom havarijnom stupni. „Tento most je na predposlednom mieste stupnice, keď je ešte možná doprava po ňom, ak by sa zaradil do ďalšej kategórie, už by sa musela doprava zastaviť,“ vysvetlil stupne poškodenia šéf Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák.
„Stupeň poškodenia zodpovedá dobe výstavby a intenzite najmä ťažkej dopravy,“ uviedla hovorkyňa Slovenskej správy ciest (SSC) Zuzana Hromcová. V podobnom stave je ešte druhý most v Strečne na hlavnej ceste, vzdialený zopár metrov. Na oboch sú krajnice ohradené zábranami, aby vozidlá príliš nezachádzali k okrajom, a rýchlosť je znížená z 90 na 50 km/h. „Zúženie vozovky sa realizovalo za účelom spomalenia degradácie nosnej konštrukcie vplyvom ťažkej dopravy,“ dodala hovorkyňa SSC. Presný termín opráv mostov však nespresnila: „Mosty sa začnú opravovať po skončení procesu verejného obstarávania na výber zhotoviteľa stavebných prác.“
Ak by bolo nutné mosty počas opráv úplne uzavrieť, problémom bude obchádzková trasa. Tá by síce bola možná cez obec Strečno, no úzka cesta bez chodníkov by asi len ťažko zvládla nápor 30-tisíc vozidiel denne vrátane kamiónov. „Z meraní jednoznačne vyplynulo, že cesta tretej triedy cez obec nemá parametre a ani také podložie, ktoré by spĺňali technické normy na prejazd 30-tisíc vozidiel aj kamiónovej dopravy. Ak sa nevyhneme situácii, že obchádzková trasa bude musieť byť cez Strečno, tak jednoznačne treba pristúpiť k tomu, aby cesta bola riadne spevnená,“ povedal starosta Strečna Dušan Štadáni.
Cestári zatiaľ zvažujú, že počas opráv umožnia regulovanú premávku v jednom pruhu, čo však bude znamenať výrazné zdržania. „Najväčší problém je, že nemáme vybudovanú diaľnicu, pretože keby na tejto ceste bola len tretinová intenzita, nebol by problém tento most opraviť,“ upozornil Palčák.
Mosty na slovenských cestách sú v havarijnom stave na všetkých dôležitých úsekoch. V Žilinskom kraji na troch medzinárodných trasách, okrem Strečna aj na Orave a Kysuciach. V havarijnom stave je most Horelica v Čadci, ktorý na opravu ešte len čaká a jazdí sa po ňom len v jednosmernej premávke. Most na Orave medzi Podbielom a Nižnou vlani museli na desať dní úplne uzavrieť a nahradiť dočasným mostom, aby mohla byť obnovená doprava. Podľa odborníka je to dôsledok zanedbávanej údržby, čo trvá už desiatky rokov. „Údržba by mala byť kvalitnejšia a mala by sa robiť aj preventívna údržba, ktorá zadefinuje aj stavy, ktoré ešte nie sú havarijné. Je potrebné chyby odstraňovať skôr, ako sa to dostane do takého stavu, že je už nutná rekonštrukcia,“ upozornil Ján Čelko zo Žilinskej univerzity.
O brale zatiaľ nerozhodli
O tom ako sa bude sanovať bralo pod hradom Strečno, ktoré sa posúva a môže ohroziť cestu, vláda zatiaľ nerozhodla. Bralo už preskúmali horolezci, vyčistili ho od uvoľnených kameňov a sú tam nainštalované nové dilatometre, ktoré zaznámenávajú informácie online.
„Na základe výsledkov priebežného monitorovania zosuv nateraz nepredstavuje bezprostredné ohrozenie,“ uviedol hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano. Dodal, že začiatok prác závisí od vyčlenenia finančných prostriedkov a od dĺžky procesu verejného obstarávania. Už vlani vláda rozhodla, že na sanáciu brala pôjde vyše 900-tisíc eur, ktoré by mali byť vyčlenené do konca tohto mesiaca. V tejto sume nie zarátané prípadné vybudovanie galérie, ktoré by mala cestu ochrániť pred padaním skál. „O jej vybudovaní rozhodne vláda SR,“ dodal Stano.