Stromy v Bratislave padajú na kolená

Po nedávnom škandále so zabetónovanými stromami na bratislavskom Františkánskom námestí sa objavil nový podobný prípad. Zaliate betónom a asfaltom skončili aj korene mohutných brestovcov zo stromoradia pri frekventovanej Štefánikovej ulici.

11.04.2016 20:00
Štefánikova ulica, bratislava, stromy Foto: ,
Zaliate betónom a asfaltom skončili aj korene mohutných stromov pri frekventovanej Štefánikovej ulici v Bratislave.
debata (55)

Bratislavský magistrát ako správca cesty síce nariadil čiastočnú nápravu, ale inak sa od problému dištancuje. Vraj ho spôsobila firma, ktorá v týchto dňoch robila výkop na priľahlom chodníku. Pre ochranárov je toto zdôvodnenie nedostatočné.

„Zodpovednosť za Františkánske námestie hodila radnica na predchádzajúce vedenia mesta. Chce však tvrdiť, že sa k mestskej zeleni správa inak?“ pýta sa Igor Polakovič z komunitnej organizácie Bratislavská občianska samospráva.

Prečítajte si komentár Silvie Ruppeldtovej O stromoch a ľuďoch.

Pri terajších hektických opravách ciest, ktoré sa robia najmä preto, že Slovensko bude v budúcom polroku predsedať Rade Európskej únie, kopí mesto podľa Polakoviča chybu na chybu. „Chce sa len ukázať pekné, keď sa tadiaľto budú presúvať zahraničné delegácie,“ myslí si.

Magistrát sa bráni, podľa hovorkyne Ivany Skokanovej začali cestári s asfaltovaním samotnej vozovky na Štefánikovej až včera. Predtým však mesto vyzvalo správcov inžinierskych sietí – vodárov, plynárov aj elektrikárov – aby na ceste súbežne vykonali aj úpravy potrebné z ich strany. A aby tak v blízkom čase opäť nedošlo k situácii, že by nový asfalt bolo treba rozbíjať.

„Mali sme takto ohlásenú rozkopávku s kladením káblov. Pri preberaní prác sme zistili, že korene stromov boli zabetónované. Preto sme zhotoviteľskú spoločnosť okamžite vyzvali na nápravu a doasfaltovanie chodníka do pôvodného stavu,“ zdôraznila Skokanová. Na dôkaz dodala fotografiu jediného stromu, ktorému firma vyslobodila korene zaliate v betónovej vrstve a zväčšila štvorec so zeminou okolo neho.

Polakovič však upozorňuje, že natesno je okolo všetkých kmeňov stromoradia a desiatky ich preto v najbližších rokoch môžu uhynúť.

„Prečo magistrátu postačilo uviesť veci do pôvodného stavu? Prečo nevyužil situáciu, keď bol chodník rozkopaný a nerozšíril stromom životný priestor? Prečo včas nezasiahol, keď sieťari kopali jamu pre káble priamo cez koreňový systém stromov? Za to stromoradie predsa zodpovedá mesto, nikto iný,“ zdôrazňuje aktivista.

Z chráneného lesa na dunajskom ostrove Sihoť má... Foto: Iinštitút pre rozvoj Bratislavského kraja
Sihoť, dunajský ostrov, chránený les Z chráneného lesa na dunajskom ostrove Sihoť má zmiznúť takmer polovica.

Nielen ochranári pripomínajú, že Bratislava akoby sa teraz, keď sa pripravuje na návštevy zahraničných delegácií, inšpirovala historkami z bývalého režimu. Práve napríklad uplynulo 29 rokov od udalosti, keď 11. apríla 1987 zavítal na návštevu do obce Cífer v okrese Trnava vtedajší šéf sovietskych komunistov a legendárny otec „perestrojky“ Michail Gorbačov. Spolu s manželkou Raisou si vtedy prezrel aj „ukážkové“ cíferské poľnohospodárske družstvo.

„Narýchlo sa vraj u nás vtedy vysádzala celá aleja z vyrastených borovíc, ktoré aj s koreňmi vykopali kdesi v lese, previezli sem a zabetónovali do zeme. Väčšina stromov, prirodzene, neprežila, iba niektoré zázračne vydržali doteraz. A všetko škaredé v obci sa vtedy pozakrývalo zeleným plastovým plotom, aj z neho ešte zostali zvyšky,“ hovorí starosta Cífera Maroš Sagan.

Na Sihoti zmizne polovica lesa

V súvislosti s čoraz väčším úbytkom stromov v hlavnom meste najnovšie rezonuje aj chystaný výrub obrovských rozmerov na dunajskom ostrove Sihoť, kde sa nachádzajú najkvalitnejšie vodné zdroje pre celú Bratislavu. Nariadil ho vlastník, štátne Lesy SR, s argumentom, že koná podľa plánu obmeny starých lesných porastov za nové. Ochranári, vodári, ba tentoraz aj bratislavský magistrát proti nemu protestujú a hovoria o bezohľadnom drancovaní lesa, z ktorého má zmiznúť takmer polovica.

„Táto ťažba je absolútne neprijateľná a v rozpore so záujmami vodárenskej spoločnosti a mesta, pretože štátne lesy nevykonávajú vodoochrannú, ale klasickú lesohospodársku ťažbu, keďže ťažia topole, ktoré následne predávajú, či už na drevnú štiepku, alebo do chemického priemyslu,“ tvrdí Miroslav Dragun, riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja, ktorý spúšťa petíciu za záchranu lesa na Sihoti.

Opakovane upozorňuje na problematiku ťažby dreva v prvom pásme hygienickej ochrany vodárenského zdroja, navyše na chránenom vtáčom území a v chránenom areáli európskeho významu.

„Kryciu povrchovú vrstvu celého ostrova pred neželaným účinkom veľkej vody a vetra najlepšie chráni lesný porast,“ uviedol Ján Pálffy z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, ktorá tiež žiada prehodnotiť výruby.

Dodal, že uplynulých 130 rokov sa na ostrove neprestajne udržiaval kompaktný porast a pre vodárov je najvyššou prioritou zachovať ekologickú stabilitu územia, aby vodné zdroje zostali.

Inštitút petíciou žiada ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú, aby na Sihoti zakázala hospodársku ťažbu dreva a zasadila sa o vrátenie ostrova do majetku Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS).

Na šéfa rezortu životného prostredia Lászlóa Sólymosa sa zase obrátil so žiadosťou, aby otvoril diskusiu o možnosti vyhlásenia národného parku Dunajské luhy. A od primátora Bratislavy Iva Nesrovnala a BVS, aby urobili všetky zákonné kroky k ochrane tunajších vodárenských zdrojov.

Lesy SR akékoľvek vyjadrenia o ,,drancovaní" odmietajú. „Pripravovaný plán starostlivosti o les na ostrove Sihoť počíta s postupnou obmenou stromov približne na polovici tohto územia v priebehu nasledujúcich 10 rokov,“ uviedol ich hovorca Vlastimil Rezek.

V uplynulých rokoch už podľa neho podobným spôsobom obnovili prvú časť v lokalite, ktorú vyrúbali v roku 2010. „Dnes tam rastie viac ako desaťmetrový les, ktorý plní všetky požadované funkcie,“ dodal Rezek.

Varoval tiež, že ak by sa na Sihoti postupne neobmieňali prestarnuté topole, hrozí rozvrat lesného porastu a práve látky uvoľnené pri hnilobnom procese by mohli znečistiť spodné vody.

Ostrov Sihoť

Zalesnený ostrov na Dunaji v Bratislave, s výmerou vyše 230 ha, neprístupný pre verejnosť s prakticky nedotknutou prírodou, nachádza sa v blízkosti husto obývaných štvrtí. Ako vodárenský zdroj sa využíva od roku 1886, keď tam vyhĺbili prvé studne. Momentálne sa ich tu nachádza 46, spolu so 102 pozorovacími vrtmi. Voda zo Sihoti patrí k najkvalitnejším v metropole aj na celom Slovensku. Od mája 2012 je ostrov vyhlásený za chránený areál s 2. a 3. stupňom ochrany. Žijú tu vzácne živočíchy, napríklad vták rybárik či bobor.

© Autorské práva vyhradené

55 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #Stromy #asfalt #betón #Štefánikova ulica