Zástupcovia občianskeho združenia (OZ) Hrad – Slavín sa minulý týždeň stretli s ministrom školstva Petrom Plavčanom. Hovorili o budúcnosti Iuventy a možnostiach na otvorenie areálu vrátane kúpaliska verejnosti. Základnou podmienkou je vyriešiť otázku vlastníckych vzťahov k príjazdovej ceste. Minister dal pokyn na preverenie navrhovaných možností.
„V čo najkratšom čase sa budeme snažiť zhromaždiť a preštudovať všetky dostupné dokumenty. Najväčšou prioritou je vyriešenie otázky vlastníckych vzťahov k príjazdovej ceste a následne výber prevádzkovateľa objektu. Ak sa s týmito otázkami vysporiadame a už nám nič nebude stáť v ceste, urýchlene budeme v tejto veci konať a spravíme všetko preto, aby sme kúpalisko Mičurin mohli otvoriť pre verejnosť v čo najskoršom možnom termíne,“ povedal na stretnutí s aktivistami minister Plavčan.
Lukratívne pozemky nad Bratislavou
V prípade Mičurinu ide o lukratívne pozemky a veľké peniaze. O asi pätinové torzo pôvodného areálu nad Bratislavou podľa aktivistov už roky potichu bojujú developeri. Kedysi rozsiahly štátny pozemok sa scvrkol po reštitúciách za neobvyklých okolností. Stalo sa tak, že zvyšok štátneho areálu zo všetkých strán obklopujú súkromné pozemky.
„Štát de facto nemá prístup k vlastným pozemkom bez toho, aby si nechal diktovať podmienky od susedov. Sme presvedčení, že musí existovať aj iné právne riešenie. Poprosili sme preto o predbežný názor odborníkov,“ uviedla predsedníčka OZ Hrad – Slavín Sabina Barborjak.
Areál bez prístupovej cesty
„Prípad Mičurin má na prvý pohľad dve roviny riešení. Prvá rovina by mala smerovať k tomu, aby mohol štát užívať čo najskôr a plnohodnotne svoje pozemky, a to aspoň provizórne. Druhá rovina by mala smerovať ku komplexnému vysporiadaniu vzťahov so susedmi a osobami, ktoré sa považujú za vlastníkov areálu,“ vysvetlil Andrej Leontiev, partner z advokátskej kancelárie TaylorWessing, ktorý sa zúčastnil spoločne so zástupcami OZ na rokovaní s ministerstvom školstva.
Ďalšie kroky závisia od toho, či je prístupová cesta vo vlastníctve štátu, aj keď sa nachádza na súkromnom pozemku. „Ak áno, štát by sa mal bezodkladne dohodnúť s vlastníkom pozemku na podmienkach užívania cesty aj za cenu, že pôjde o provizórne riešenie na obmedzenú dobu. To znamená, že dohodou o provizórnom užívaní cesty sa ani štát ani vlastník pozemku pod cestou nevzdá svojich práv žiadať súd o definitívne vyriešenie sporu,“ vysvetlil Andrej Leontiev. Ak podľa neho vlastník pozemku takúto dohodu bezodkladne neuzatvorí, štát by mal požiadať súd o predbežné opatrenie. To umožní užívať cestu až do momentu, kým súd definitívne rozhodne o tom, či a kto má právo chodiť po prístupovej ceste do areálu Mičurin.
Advokát odporúča zvážiť, či v prípade, ak nedôjde k dohode, neexistujú dôvody na to, aby štát aj proti vôli vlastníka pozemku požiadal súd o zriadenie vecného bremena prechodu a prejazdu po prístupovej ceste za primeranú odplatu. „Primeraná investícia štátu na vysporiadanie práva prejazdu a prechodu po existujúcej ceste je ekonomicky racionálnym riešením, keďže mnohonásobne zhodnotí štátny majetok,“ uviedol Andrej Leontiev.
Na obzore ďalšia reštitúcia
Nad Mičurinom visí podľa Sabiny Barborjak aj ďalšia, oveľa vážnejšia hrozba. Je ňou súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k zvyšným štátnym pozemkom areálu Mičurín, ktorého navrhovateľkou je domnelá vlastníčka týchto pozemkov Eugénia Rijáková.
Podľa advokáta v prípade, že by vlastnícke nároky pani Rijákovej boli odôvodnené a štát by prišiel aj o tieto pozemky, je definitívne riešenie prístupovej cesty v prospech štátu a občanov bezpredmetné. „Preto možno očakávať, že ministerstvo dá bezodkladne právne posúdiť svoju pozíciu a šance na úspech v tomto spore,“ vysvetlil Leontiev.