Nadácia totiž mala pôvodne ambíciu vybudovať takéto kreatívne centrum v objekte pradiarne v areáli Cvernovky, kde sa v súčasnosti umelci a kreatívci združujú. To však nie je možné, pradiareň je totiž v havarijnom stave, nájomníci sa preto s majiteľom objektu dohodli na vysťahovaní.
„Po trojmesačných rokovaniach so spoločnosťou YIT žiaľ nedošlo k vzájomnej dohode o budúcnosti pradiarne. Spoločnosti YIT, ako aj nadácii je zrejmý nevyhovujúci legislatívny a bezpečnostný stav budovy pradiarne, preto sa obe strany dohodli na vysťahovaní nájomníkov z budovy k 30. júnu 2016, pričom majiteľ ako ústretový krok ponúkol dostatok času a súčinnosť na bezproblémové vysťahovanie,“ vysvetľuje správca Nadácie Cvernovka Braňo Čavoj.
Zhodu zatiaľ nenašli
Ideový koncept kreatívneho a kultúrneho centra i varianty jeho udržateľného fungovania – od dlhodobého prenájmu a správy až po odkúpenie budovy – predstavila Nadácia Cvernovka aj novému majiteľovi areálu bývalej cvernovej továrne, ktorým sa v decembri minulého roka stala spoločnosť YIT Slovakia. Ani po rokovaniach však v tejto otázke zhodu nenašli. „Nadáciu Cvernovka mrzí, že majiteľ sa nestotožnil s ponúkaným modelom, napriek tomu rešpektuje jeho rozhodnutie v danej situácii. Skutočnosťou však ostáva, že kultúrna mapa Bratislavy tak prichádza o výrazný a fungujúci kultúrny bod,“ píše sa v tlačovej správe Nadácie Cvernovka.
Spoločnosť YIT Slovakia tvrdí, že v jej záujme je zachovať genius loci tohto územia, ale v súčasnosti je podľa nich ešte príliš skoro špecifikovať využitie jednotlivých objektov. „Spoločnosť YIT preto v súčasnosti nemôže na seba prevziať akékoľvek záväzné rozhodnutie o budúcom využití budovy,“ uviedol investor. Ďalšie využitie objektu pradiarne, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, zrejme ukáže až plánovaný pamiatkový výskum. Po ňom chce investor objekt niekdajšej pradiarne zrekonštruovať.
„Iste si uvedomujeme hodnotu kreatívneho centra, ktoré tu rokmi vzniklo, a preto myšlienku jeho pokračovania nezavrhujeme. S podporou mesta, prípadne aj štátu, a zabezpečením financovania cez rôzne fondy, granty a dotácie by mohol vzniknúť udržateľný projekt, ako to vidíme na viacerých príkladoch zo zahraničia,“ vysvetľoval generálny riaditeľ firmy YIT Slovakia Milan Murcko.
Nadácia Cvernovka hľadá nové priestory
Nadácia Cvernovka sa však nevzdáva a pre kreatívne centrum by chcela nájsť iné miesto v Bratislave. V súčasnosti už podľa Čavoja rokujú s viacerými subjektmi a inštitúciami. „Nadácia je presvedčená, že vďaka skúsenostiam a podpore zo strany ateliérov a časti verejnosti sa jej podarí vybudovať kreatívne centrum, aké poznáme z iných európskych metropol, v čo najkratšom čase,“ píše sa v tlačovej správe Nadácie Cvernovka.
S Cvernovkou sa umelci a kreatívci rozlúčia podujatím 1. máj v Cvernovke – Deň otvorených ateliérov, na ktorý chcú organizátori pozvať aj osobnosti verejného a kultúrneho života.
Centrum kreativity
Nadácia Cvernovka vznikla za účelom vybudovania kreatívneho, kultúrneho a spoločenského centra nadmestského významu v budove pradiarne v areáli bývalej Bratislavskej cvernovej továrne, známej ako Cvernovka. „Za posledných 10 rokov sa na tomto mieste s výrazným geniom loci naakumuloval obrovský ľudský, kultúrny aj ekonomický potenciál tvorený súčasnými nájomníkmi. Vznikla tu ucelená komunita umelcov, dizajnérov, architektov, maliarov, sochárov, fotografov, IT vývojárov, start up podnikateľov a iných profesií z oblasti kreatívneho priemyslu,“ píše sa v tlačovej správe Nadácie Cvernovka, ktorá začala umelcov a kreatívcov vlani zastrešovať.
Hlavným cieľom nadácie je premeniť bývalý priemyselný areál na kreatívne centrum, šíriť povedomie o jeho pozitívnych vplyvoch na jeho bezprostredné okolie i celé mesto a zastrešovať manažment skladby nájomníkov či podporiť kultúrne funkcie takéhoto centra.
Nová štvrť v Ružinove
Fínska developerská spoločnosť YIT plánuje na mieste bývalej továrne Cvernovka postaviť novú rezidenčnú štvrť. Nový investor nahradil spoločnosť Hamilton Group, ktorá tu chcela pôvodne stavať. Bývalý investor v lete 2012 aj začal s búraním štyroch objektov v areáli Cvernovky, no proti búraniu sa postavili aktivisti, ktorí chceli Cvernovku zachrániť. Ružinovský stavebný úrad v areáli vykonal niekoľko štátnych stavebných dohľadov a nariadil búracie práce zastaviť. Investorovi totiž chýbali niektoré dokumenty vyplývajúce z búracieho povolenia a nevedel preukázať likvidáciu azbestu oprávnenou firmou.
Po získaní potrebných podkladov mu Regionálny úrad verejného zdravotníctva povolil azbest likvidovať a Inšpektorát práce Bratislava nariadil dokončiť búracie práce začatých objektov v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti. Investor zároveň požiadal o predĺženie lehoty asanácie areálu Cvernovky, čo mu ružinovský úrad povolil. Zachovať však musel továreň na rohu Páričkovej a Svätoplukovej, ktorá je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku a búracie povolenie na ňu nikdy nebolo vydané.