Plavbu na plti riadia dvaja pltníci, predník a zadník. „Predník je kapitán a zadník napráva chyby predníka,“ vysvetlí Martin Cvacho, inak študent vodnej dopravy na Žilinskej univerzite, ktorý má popri pltiach skúsenosti aj s plavbou na remorkéri. Turistov na plti vozí už desať rokov a aby tak mohol robiť, musel ešte predtým získať pltnícky vodičák.
„Musíte absolvovať test a potom idete na praktickú jazdu na plti so Štátnou plavebnou správou z Dopravného úradu,“ predstaví v skratke pravidlá. Skúšobnú jazdu absolvuje na úseku, ktorý bude ako pltník splavovať.
„Pltník musí byť držiteľom preukazov odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla kategórie D pre príslušný úsek vodnej cesty,“ potvrdí Miroslava Janušicová z Dopravného úradu. Plavebná správa môže hocikedy pltníkov aj skontrolovať.
Z brehu zisťujú, či je dodržaný počet cestujúcich, ktorých na vážskych pltiach môže byť najviac 12 a napríklad či deti do 15 rokov majú vesty. „Ak sa im niečo nepozdáva tak nás počkajú v prístave a keby bolo nejaké pochybenie tak nás zavolajú na správne konanie,“ povie pltník Pavol Pristach.
Pltníci sa na Váh v Strečne vrátili ako turistická atrakcia. Mnohí už majú za sebou množstvo jázd. „Absolvoval som už asi 600 plavieb,“ hovorí pltník Peter Ďuračka. Členom jeho posádky je aj yorkšírsky teriér, tiež nahodený v pltníckom kroji.
„Je zvyknutí, nebojí sa a keď vidí, že sa blížia vlny, odíde dozadu,“ povie. Psík Bady nie je jediným zvieraťom, ktorého môžu cestujúci z plte zazrieť. Popri nich sa vyhadzujú nad vodnú hladinu ryby, vidieť volavky, čajky, pri väčšom šťastí vydry.
Plavba plťou cez Domašínsky meander je adrenalínovým, historickým ale aj prírodovedným zážitkom. „Videli sme aj asi 100 kilového medveďa pri brehu. Akonáhle nás počul, zľakol sa a utiekol preč,“ spomína na zážitok Samuel Balcár.
Každý splav je iný. Závisí od počasia a najmä od výšky hladiny vody. Jedna plavba sedemkilometrového úseku od Bariérovej po prístav pod hradom Strečno trvá priemerne hodinu, ale plte ju prešli aj za 35 minút či dve hodiny.
„Niekedy je to náročnejšie, keď fúka vietor, alebo treba obchádzať kamene. Najhoršie je, keď je nízka voda, ako tomu bolo počas minulej sezóny, keď dlhšie nepršalo. Môže sa stať, že plť uviazne na kameni, a vtedy musí pltník do vody a pomôcť jej,“ hovorí Pristach.
Vlani pltníci na Váhu prepravili asi 7-tisíc ľudí, no zvládli by aj o 3-tisíc viac. K dispozícií majú 12 pltí. „Sme schopní osloviť zhruba 50 pltníkov. Aktívnych je najmä v letných mesiacoch zhruba 30 pltníkov,“ uviedol Pavol Albrecht z Prvej pltníckej a raftingovej spoločnosti v Strečne.
Začiatky pltníctva ako spôsobu nákladnej i osobnej dopravy na Váhu siahajú do 11. storočia. Našu najdlhšiu rieku splavovali pltníci od Liptova do Dunaja a ďalej až do Čierneho mora. Práve Strečniansky úsek bol obávaným pre skaly Margita a Besná. A zároveň vďaka prírode, dvom hradom a meandrom aj veľmi zaujímavý.
Na začiatku 20. storočia tradičné pltnícke remeslo zastavila železničná doprava. V roku 1999 sa plte na Váh vrátili ako turistická atrakcia a táto sezóna je ich sedemnásta. Okrem Váhu je možné na pltiach splavovať aj na rieky Hron, Orava a Dunajec. Dunajec v Pieninách pltníci symbolicky odomknú 23. apríla.