„Generálnemu riaditeľovi Lesov SR som dala príkaz na zastavenie akejkoľvek ťažobnej činnosti do času, kým nenájdeme spoločné riešenie,“ povedala Matečná. Dodala, že systémové riešenie bude ministerstvo hľadať v spolupráci s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou (BVS) a s magistrátom Bratislavy „v záujme zabezpečenia ekologickej stability a ochrany vodného zdroja“.
Lesy SR podľa ministerky urobia analýzu situácie, pričom následne uskutočnia konzultácie so všetkými inštitúciami a združeniami, ktoré „k tomu majú čo povedať“. K rozhodnutiu Matečnej zastaviť výrub stromov prispel podľa jej slov najmä nátlak verejnosti a ochranárov v poslednom období. Predseda predstavenstva BVS Zsolt Lukáč privítal zastavenie ťažby dreva na Sihoti, pričom zdôraznil, že základná funkcia lesa na ostrove je vodoochranná a nie produkčná. „Veríme, že budú prijaté uvážené kroky, akým spôsobom sa uskutoční ťažba dreva, ak bude vôbec realizovaná,“ vyhlásil.
Program starostlivosti o lesy pre lesný celok Lesy SR Bratislava na roky 2016 až 2025 počítal s tým, že celkovo obnovia plochu 27 percent účelových lesov a vyťažiť majú podľa navrhovaného plánu približne 30 percent z celkovej zásoby dreva. Hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek tvrdil, že pripravovaný plán starostlivosti o les je nevyhnutnou a zákonnou podmienkou na obhospodarovanie každého lesného porastu. Argumentoval, že na ostrove rastú najmä šľachtené topole, ktoré vysadili pred približne 80 rokmi, a sú vo veľmi zlom zdravotnom stave.
Ak by les neobnovili, hrozí rozvrátenie porastu a zníženie vodohospodárskej funkcie lesa. Podľa riaditeľa Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslava Draguna výrub stromov, ktoré chránia podzemné vody, by podľa neho spôsobil ohrozenie jej kvality aj množstva a zvýšilo by sa aj riziko lokálnych povodní. „O pár rokov sa môže stať to, že po tak masívnych holoruboch, aké vykonávajú Štátne Lesy na Sihoti, a jednej kvalitnej povodni sa na Sihoti naruší základná štruktúra ostrova a celú Sihoť nám povodeň odnesie do zdrže Hrušov a Gabčíkovo,“ varoval nedávno Dragun.
Ostrov Sihoť, ktorý je pre verejnosť úplne uzavretý, slúži ako vodárenský zdroj od roku 1886, pričom tamojšia podzemná voda patrí k najkvalitnejším na celom Slovensku. Na rozlohe asi 235 hektárov sa nachádza 41 studní a 102 vrtov. Podzemný zdroj zásobuje pitnou vodu asi štvrť milióna ľudí.