Postavenie Bratislavy bude silnejšie

Programové vyhlásenie novej vlády konečne pamätá aj na osobitné postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenska. Tretí Ficov kabinet sa zaviazal pozdvihnúť význam metropoly vôbec prvýkrát v ére samostatnosti. Doteraz mala v porovnaní s inými mestami len viac povinností, nie výhod.

, 26.04.2016 12:00
debata (8)
Bratislava dosiaľ nemá vlastnú kapitolu v... Foto: Ivan Majerský, Pravda
Iuventa, Budkova 2, vyhlad na mesto, hrad, Bratislava, panorama Bratislava dosiaľ nemá vlastnú kapitolu v štátnom rozpočte, čo je bežné pre väčšinu európskych metropol.

Primátor Ivo Nesrovnal (nezávislý) túto skutočnosť víta a mieni partnerom na vládnej úrovni predkladať konkrétne návrhy, ktoré by pomohli zlepšiť jej fungovanie.

Nesrovnal má záujem zabezpečiť najmä spravodlivejšie financovanie Bratislavy. „Pretože aj napriek tomu, že je hlavným mestom a plní si z toho vyplývajúce reprezentačné, bezpečnostné, kultúrne a ďalšie funkcie, financovaná je zatiaľ rovnako ako všetky ostatné obce na Slovensku," pripomenul.

Hlavné mesto napríklad dosiaľ nemá vlastnú kapitolu v štátnom rozpočte, čo je bežné pre väčšinu európskych metropol. Hoci je sídlom najvyšších štátnych inštitúcií či najväčším univerzitným centrom, z pohľadu štátu je nanajvýš v pozícii bežného krajského mesta. Hospodári s ročným rozpočtom asi 250 miliónov eur. Pritom s ňou porovnateľné Brno v susednom Česku má rozpočet dvojnásobný. Praha ročne v rozpočte otočí 2,2 miliardy, Viedeň okolo 11 miliárd eur.

Nesrovnal by tiež rád prehodnotil terajšie trojstupňové riadenie bratislavskej samosprávy. Pri súčasnej pôsobnosti mesta, 17 mestských častí aj kraja na tom istom území totiž neraz, ako zdôraznil, dochádza k roztriešteniu zodpovednosti. „V Bratislave mesto nie je stavebným úradom, keďže stavebné úrady sú na jednotlivých mestských častiach – no aj napriek tomu za územný rozvoj Bratislavy zodpovedá mesto," uviedol jeden z príkladov.

Primátor verí, že s členmi vlády a s poslancami Národnej rady, z ktorých navyše približne 70 žije v Bratislave, dokáže konštruktívne spolupracovať. „Máme čo robiť, musíme dohnať všetko to, čo bolo dlhodobo zanedbávané,“ do­dal.

V Bratislave sa vytvára najviac HDP, bijú sa o ňu súkromní investori, možno tu najviac zarobiť. Mesto samotné však skôr živorí. Už roky zápasí s obrovskou zadlženosťou, po komunálnych voľbách v roku 2014 sa jeho dlh šplhal nad 230 miliónov eur. A vznikol nielen stratou mnohomiliónového vkladu v skrachovanej Slovenskej kreditnej banke, ale aj tým, že hneď ako sa Bratislava po rozdelení federácie stala ozajstnou metropolou, ocitla sa v nepriazni vtedajších Mečiarových vlád. Mali v nej najviac odporcov, takže ju držali finančne poddimenzovanú.

Okrem necelého pol milióna stálych obyvateľov v Bratislave prechodne býva či denne do nej za prácou, vzdelávaním a zábavou z celého regiónu dochádza možno ďalších 300-tisíc ľudí. Za tých, čo v nej nie sú trvalo prihlásení, však mesto nedostáva žiadne peniaze z podielových daní. Hoci takisto tvoria odpad či opotrebúvajú cesty, o ktoré sa tiež musí postarať. Na rozdiel od ostatných slovenských miest má totiž Bratislava povinnosť z vlastných zdrojov opravovať aj cesty I. a II. triedy na svojom území. Vybraté dane z motorových vozidiel, ktoré by jej mohli poslúžiť ako finančný zdroj, však plynú do pokladnice bratislavskej župy. Aj zlacnené električenky študentom z celého Slovenska dotujú zase len „domáci" Bratislavčania.

K eurofondom sa „bohatá" Bratislava dostane len výnimočne, pomohli jej pri rekonštrukcii Starého mosta s električkovou traťou či pri nákupe nových vozidiel MHD. Vláda jej popri plánovaných štátnych projektoch diaľničného obchvatu či rýchlostnej cesty R7 momentálne finančne prispieva aj ôsmimi miliónmi eur na opravy 37 kilometrov mestských ciest a ďalšími dvoma miliónmi na výsadbu zelene a údržbu priestranstiev. Aj to však skôr preto, že Slovensko čaká v druhom polroku predsedníctvo v Rade Európskej únie a do Bratislavy budú smerovať zahraničné delegácie.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #rozpočet #financovanie
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy