Čoskoro sa chystá zahryznúť do 65 vyrastených líp, smrekov či javorov v parku na Kollárovom námestí, kde mesto na ich úkor znovu uvoľnilo stavbu podzemných garáží pre 297 áut.
Mestskí ochranári berú na zodpovednosť primátora metropoly Iva Nesrovnala. Podľa nich, hoci mal jedinečnú šancu zrevidovať záväzné stanovisko svojho predchodcu Milana Ftáčnika k výstavbe parkovacieho domu, ku ktorej sa negatívne vyjadril aj bratislavský krajský súd, iba ho potvrdil. Takto, tvrdia aktivisti, magistrát len pokračuje v nedemokratických spôsoboch „ako za najhorších čias primátora Ďurkovského“, keďže uprednostňuje záujmy developerov pred verejnými a nerešpektuje územný plán ani zákon o ochrane prírody.
„Takýto prístup primátora je v úplnom rozpore s jeho predvolebnou kampaňou, keď deklaroval, že Bratislava bude ako Viedeň, Mníchov či Kodaň,“ zdôrazňujú ochranári a vyzývajú Nesrovnala zvrátiť rozhodnutie. Upozorňujú, že v plošne oveľa menšom „náhradnom parku“, ktorý má na Kollárovom námestí časom vzniknúť, si ľudia budú môcť oddýchnuť prakticky len na streche garáže, v blízkosti jej vjazdu a výjazdu, vývodov vzduchotechniky, vetracích šácht, výťahov a ďalších objektov.
Keďže sa už začalo vegetačné obdobie, až na jeseň sa zatiaľ posunul výrub 40 brestovcov stromoradia na Námestí slobody. „Termín je stanovený od 30. septembra do 30. marca. Žeby ich teda rúbali práve v čase nášho predsedníctva v EÚ, keď sa tam na Úrade vlády budú prijímať zahraničné delegácie?“ pýta sa ochranárka a komunálna poslankyňa Katarína Šimončičová.
Aj túto otázku mohli občania položiť priamo primátorovi Nesrovnalovi, ktorý zvolal tlačovku na tému „ochrany“ mestskej zelene na električkovú zastávku Žilinská. Práve tu sa magistrát po protestoch aktivistov napokon rozhodol zachovať päť stromov, ktoré sa pôvodne tiež mali odstrániť.
Výruby rádovo väčšieho rozsahu však hrozia v prímestských lesoch, ktoré spravujú štátne Lesy SR. Hoci ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná minulý týždeň, takisto po občianskych protestoch, nariadila okamžité zastavenie ťažby dreva na chránenom dunajskom ostrove Sihoť, ochranári varujú, že v najbližších desiatich rokoch sa pripravujú ďalšie rozsiahle zásahy vo vzácnych lesných porastoch v Pečnianskom lese, v chránenom areáli Jarovskej bažantnice či v ochrannom pásme vodného zdroja Rusovce – Ostrovné lúčky. Na niektorých miestach sa podľa nich dokonca plánujú holoruby.
„V mnohých prípadoch majú byť ťažbou zničené 80– až 95-ročné prirodzené lužné lesy,“ uvádzajú aktivisti Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) na svojej internetovej stránke. Pripomínajú, že vo všetkých prípadoch ide o biotopy európskeho významu a chránené územia s jedinečnými lužnými lesmi, ktoré by aj podľa slovenských zákonov mali zostať zachované. Okrem toho, že v nich sídlia chránené živočíchy a rastliny, zabezpečujú obyvateľom veľkých obytných celkov v bezprostrednom susedstve dostatok kyslíka, tlmia extrémne horúčavy a suchá, znižujú prašnosť a podobne.
Ochranári žiadajú prehodnotiť prijatý Program starostlivosti o les, špecificky pre Lesný celok Bratislava, ktorý sporné výruby v bratislavských lužných lesoch v nasledujúcom desaťročí plánuje. Požadujú tiež zaradiť ohrozené porasty späť do kategórie Lesy osobitného určenia, kam patrili v minulosti, ich súčasné zaradenie v kategórii Hospodárske lesy totiž umožňuje benevolentnejší prístup k ťažbe.
Hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek zdôraznil, že zmienený program sa práve na ministerkin pokyn už teraz prehodnocuje. A pokiaľ nebude schválený, v lesných prácach sa bude pokračovať iba podľa čiastkových ročných plánov. Určenie postupu prác je pritom podľa neho kompetenciou štátnej správy, teda príslušného odboru okresného úradu. „Plán ťažby, zalesňovania, prebierok a ďalších opatrení je však súčasťou každého komplexného programu starostlivosti o les. Nie je to výmysel vlastníka,“ zdôraznil a dodal, že absolútne nedotknuté môže podľa zákona zostať len prírodné územie zaradené do piateho, najprísnejšieho stupňa ochrany.
Rezek však v krátkej dobe pripustil istý zásah, prebierku či prerezávku drevín na Devínskej Kobyle. A ťažbu dreva v oblasti Čunova, ale mimo tamojšej rekreačnej zóny. Rozsah činností v oboch lokalitách však zatiaľ spresniť nevedel.