Je to najstarší paleoantropologický nález na Slovensku. Originál mozgovne je uložený v Národnom múzeu v Prahe, jednu kópiu vlastní Podtatranské múzeum v Poprade, momentálne je však pre jeho rekonštrukciu uložená na Obecnom úrade v Gánovciach.
Odliatok mozgovne v Gánovciach možno vidieť v neveľkej paleontologickej expozícii, ktorá je umiestnená na chodbe obecného úradu. Okrem kópie mozgovne sú tam aj ďalšie praveké nálezy, ktoré sa podarilo nájsť pri ťažbe travertínu v prvej polovici minulého storočia. Je tam napríklad stehenná kosť slona, kosti nosorožcov, zuby mamuta, čeľusť divého koňa či fosílie rastlín.
Starostka dediny s 1380 obyvateľmi Alžbeta Čekovská zdôrazňuje, že vďaka nálezu mozgovne ich poznajú v celej Európe. „Sme na to hrdí a aj z toho profitujeme. Na mieste nálezu je dnes priestor sprístupnený turistom, s viacerými umeleckými dielami z dreva zobrazujúcimi život neandertálcov. Vstup je bezplatný, nechýbajú ani informačné tabule,“ poznamenala starostka.
Unikátny objav si včera opäť pripomenuli na medzinárodnej geologicko-paleontologicko-archeologickej konferencii s názvom Gepaard 2016 – Stratené svety doby kamennej v travertíne.
Odborníci zo šiestich krajín sveta v Gánovciach prezentovali najnovšie výsledky archeologického a paleontologického výskumu, vzťahujúce sa najmä k obdobiu, počas ktorého žili neandertálci, čiže pôvodní obyvatelia Európy. Až kým ich postupne vytlačili a nahradili naši predkovia z rodu Homo sapiens sapiens po príchode na náš kontinent pred 40– až 20-tisíc rokmi.
Martin Sabol z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave zdôrazňuje, že hoci je už odliatok mozgovne dlho známy, nestratil na svojej aktuálnosti a výnimočnosti. „Je unikátom v rámci celej Európy. Podobne vzácnych nálezov vo svete veľa niet. Práve vďaka podobným nálezom sa podarilo získať mnoho poznatkov o anatómii neandertálcov. Na Slovensku je podobné nálezisko ešte pri Šali, kde sa našli úlomky lebiek neandertálcov a niekoľko ďalších, kde sa našli dôkazy o ich prítomnosti,“ zdôraznil Sabol.
Mozgovňu v Gánovciach našli v roku 1926 pri ťažbe travertínu. Objavil ju miestny kamenár Koloman Koki, ktorý ju predal zberateľskému nadšencovi a spolupracovníkovi Národného múzea v Prahe Jaroslavovi Petrbokovi. Najskôr sa odborníci domnievali, že ide o mozog veľkého cicavca, až neskôr antropológ Emanuel Vlček zistil, že ide o odliatok mozgu neandertálca, pravdepodobne ženy.
A prečo sa hovorí o náleze ako o odliatku mozgovne? Pravdepodobne zomrela po tom, čo vdýchla kysličník uhličitý vo chvíli, keď sa išla napiť vody. Skončila v kráteri a keď sa jej mozog rozložil, nahradila ho v dutine lebečnej voda. Postupne sa tam ukladali aj minerály, ktoré tvrdli, až vznikol odliatok. Dnes patrí k najvzácnejším paleoantropologickým nálezom v celej Európe.
V Gánovciach je odliatok dočasne uložený od júna 2015 pre rekonštrukciu Podtatranského múzea v Poprade, kde má svoj trvalý domov. Riaditeľka múzea Magdaléna Bekessová hovorí, že patrí k najvzácnejším exponátom. Po ukončení rekonštrukcie múzea sa odliatok mozgovne vráti do Popradu.