Breznianska synagóga poslúži kultúre aj histórii

Synagóga v Brezne sa po dlhých rokoch dočkala svojej obnovy. Jediná sakrálna židovská pamiatka na Horehroní je spomienkou na už neexistujúcu brezniansku židovskú komunitu, ktorá tu zanikla po 2. svetovej vojne.

11.05.2016 16:32
Brezno, synagóga Foto: ,
Obnovená synagóga sa stane miestom kultúrnych podujatí i spomienkou na židovskú komunitu v Brezne.
debata (1)

Synagóga ako modlitebňa spájala kedysi všetkých Židov v okolí. Svojmu účelu prestala slúžiť od roku 1942 a začala chátrať. Využívali ju aj ako sýpku. Snaha o jej obnovu sa začala v 90. rokoch minulého storočia určitými opravami, ktoré okrem mesta podporilli aj potomkovia breznianskych Židov, ktorí žijú v rôznych kútoch sveta. Úsilie vyvrcholilo vlani, keď sa mestu podarilo získať peniaze z eurofondov. Komplexná rekonštrukcia si vyžiadala viac ako jeden milión eur.

„Naším hlavným zámerom bolo zachovať kultúrne dedičstvo, duchovnú pamiatku židovskej komunity, ktorá je jediná svojho druhu na Horehroní. Už v najbližších týžňoch poslúži ako priestor pre kultúrne a spoločenské podujatia. S banskobystrickou Akadémiou umení sme sa dohodli na koncertoch, výstavách či divadelných predstaveniach,“ povedal brezniansky primátor Tomáš Abel.

Súčasťou obnovených priestorov je stála expozícia, ktorá v kupole synagógy priblíži históriu breznianskej židovskej komunity aj s nadregionálnym presahom.

Základný kameň stavby položili v roku 1901. Projektoval ju banskobystrický staviteľ Peter Payerberger. Dostavaná bola približne o tridsať rokov neskôr. Svojmu účelu však slúžila len do žačiatku 2. svetovej vojny.

Židovská synagóga v Brezne chátrala desaťročia. Foto: MsÚ Brezno
synagóga, Brezno Židovská synagóga v Brezne chátrala desaťročia.

„Podarilo sa nám zmapovať storočnú históriu breznianskej židovskej komunity. Jej začiatok môžeme datovať polovicou 19. storočia. Na začiatku roku 1942 žilo v Brezne 152 Židov. Za vojnového slovenského štátu sa stali nepohodlní, odstránili ich z ekonomického aj spoločenského života, zhabali im majetok. Po deportáciách do koncetračných a pracovných táborov v štyroch transportoch koncom toho istého roku ich zostalo iba 19,“ približuje historička Ivica Krištofová z Horehronského múzea v Brezne.

Židovská komunita sa na rozdiel od niektorých iných miest po vojne v Brezne už neobnovila. Tí, čo prežili a ich potomkovia, sa odsťahovali inde, aj do zahraničia. Zostala po nich len synagóga a židovská časť miestneho cintorína.

Synagóga by podľa primátora mala prispieť aj k rozvoju cestovného ruchu, pretože podobná stavba sa nenachádza nikde v okolí, ani v Banskej Bystrici. Slávnostne ju otvorili popoludní.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #synagóga #Brezno #židovská komunita