Foto: Viera Hebertová, Pravda
Knižnice si musia svoje miesto vo svete hľadať čoraz viac a ponúkať aj nejakú pridanú hodnotu, aby dokázali konkurovať čítačkam či jednoducho iba pritiahnuť ľudí. O to ťažšie to majú z istého uhla pohľadu inštitúty. Ich poslaním je nielen vzdelávať v oblasti jazyka, ale aj prezentovať kultúru a krajinu samotnú. Bratislavský Goetheho inštitút preto prišiel s jedinečným nápadom a vytvoril knižnicu dobrých vecí.
„Chceli sme osloviť skupinu ľudí, ktorá by nikdy do Goetheho inštitútu nezablúdila,“ hovorí Linda Fintorová z oddelenia pre tlač a styk s verejnosťou z Goetheho inštitútu v Bratislave. Zdá sa, že sa im to naozaj podarilo. Za sebou majú prvý a úspešný mesiac fungovania. Podarilo sa im do inštitútu dotiahnuť ľudí, ktorí nechcú navštevovať kurz nemčiny, nechcú piť kávu, ale prídu práve do tejto knižnice vecí. „Sú to ľudia, ktorí sa dopočuli o AjnFachu, že sa tu dajú požičať dobré veci,“ dodáva Fintorová.
Projekt vychádza z regionálneho motta nemeckých inštitútov Vymieňaj a zdieľaj. V Bratislave uvažovali, aký prínos by mohli priniesť, čo vymyslieť. Ako ďalej vysvetľujú, každý inštitút sa k tomuto mottu postavil inak. Napríklad v Prahe majú úžasné priestory, ktoré sú otvorené verejnosti. Ktokoľvek si tam môže prísť len tak posedieť a pokochať sa výhľadom či popracovať.
V zahraničí ponúkajú inštitúty aj také služby, ako je napr. poradenstvo pri cestovaní. Stretne sa s vami priamo človek, ktorý bol v Iráne a odovzdá svoje rady a postrehy z prvej ruky. Ide o zdieľanie nehmotných skúseností.
Foto: Viera Hebertová, Pravda
V Bratislave vznikol jedinečný projekt. Za zápisné do knižnice si môže ktokoľvek požičať na týždeň jeden z 50 predmetov, ktoré tvorcovia rozdelili do troch kategórií: experiment, outdoor a dielňa. K dispozícií sú aj knihy v slovenčine alebo češtine, najmä pre kutilov či pestovateľov.
Najprv uvažovali o kaucii za drahšie predmety a bodovom systéme. Po porade sa však zhodli na tom, že budú ľuďom dôverovať a od záloh upustili.
„Najprv sme sa báli, že nám to ľudia budú kaziť, strácať. Rozhodli sme sa, že budeme od komunity očakávať, že sa k tým veciam bude správať zodpovedne. Veď aj po nich si to niekto bude chcieť požičať a možno aj oni sami,“ dodáva Fintorová s tým, že samozrejme s bežným opotrebovaním predmetov počítajú. Ľudí však upozorňujú, že napr. ak nestihnú nechať vyschnúť stan, nech personál knižnice na to upozornia.
Stačí tak, ak sa záujemca zaregistruje v knižnici a vyberie si vec, o ktorú má záujem. Registrácia stojí na celý rok 8 eur, pre študentov 5 a pre dôchodcov je zdarma. Ak je predmet práve požičaný, je možné si ho rezervovať.
Foto: Viera Hebertová, Pravda
Predmety do knižnice dobrých vecí vyberali veľmi pozorne. Ako vysvetlila jedna z autoriek projektu knihovníčka Tamara Zajacová, cieľom bolo totiž aj spropagovať Nemecko. Preto dbali na to, aby predmety mali nejaký súvis s históriou či reáliami krajiny. Napríklad, vedeli ste, že v Nemecku vznikol v roku 1902 prvý badmintonový klub na európskom kontinente? Aj preto nájdete rakety na túto hru v knižnici dobrých vecí. Alebo viete, čo je detský padák? Ten najväčší je na turné po Nemecku. Plachta má plochu 500 m². V Goetheho inštitúte si môžete na oslavu či víkendové šantenie požičať o niečo menší. Je z ľahkého polyesteru a po stranách má pevné pútka. Detský padák je skupinová hra a so samotným padaním toho nemá veľa spoločného. Deti sa pri hre učia spolupráci a trénujú motorické zručnosti.
V horúčavách sa zmrzlinovač hodí
Knižnica funguje už mesiac a najprv to vyzeralo tak, že najväčší úspech má domáce planetárium. To najstaršie otvorili už v roku 1926 v nemeckom meste Jena. V polici sa neohreje ani premietačka a momentálne je v kurze šijací stroj, ktorý je rezervovaný na týždne vopred. „Mladý muž sa pochválil fotografiami vankúšov, ktoré si ušil na vonkajšie paletové sedenie,“ dodáva s tým, že ak o niektoré predmety bude dlhodobo veľký záujem, zvážia, či nedokúpia ďalší kus. Už teraz je rezervovaný stan, asi zrejme na niektorý z letných festivalov.
Pôvodne to vraj vyzeralo bledo s náradím, potom sa to rozbehlo a o brúsky, vŕtačku, zverák či skrutkovač je veľký záujem. S príchodom teplého počasia očakávajú vyšší záujem aj o vonkajšie hry, turistické mapy, cyklistické prilby či náradie alebo špičkový detský nosič ideálny na turistiku. K dispozícii je aj domáca pekáreň, zmrzlinovač, odšťavovač či strojček na cestoviny.
„Po mesiaci sa nám už hlásia ľudia sami a ponúkajú veci, ktoré by radi dali do obehu. Buď ich iba raz dvakrát ich použili alebo deti vyrástli a tak už ich nepotrebujú doma,“ uviedla Tamara Zajacová s tým, že pred letom zhodnotia fungovanie knižnice dobrých vecí. Zatiaľ totiž nemajú miesto a chcú dbať aj na nemecký aspekt.
Unikátom je aj stará dobrá nástenka, kde môžu ľudia pripnúť svoj dopyt či ponuku a stať sa trebárs láskavým darcom.
Okrem knižnice dobrých vecí inštitút organizuje aj rôzne tvorivé dielne. „Robili sme napríklad záhradkársky workshop a mnohí prišli bez toho, aby vedeli, že máme takúto knižnicu,“ hovorí Linda Fintorová s tým, že aj workshop sa zakladá na zdieľaní zručností a vedomostí.
Jedinečná je aj samotná knižnica. Tú navrhli a postavili architekti z Berlína. Dá sa jednoducho zložiť, vyklopiť, má zabudované svietenie aj elektrické zásuvky a je mobilná. Pritom je to jedno kompaktné oddelenie alebo jednoducho – „ajnfach“.
Goetheho inštitút chce týmto projektom upozorniť aj na jednu z tém, ktorá sa stáva čoraz populárnejšou. Ide o zdieľanie alebo tzv. „shareconomy“. Aj samotné knižnice fungujú na princípe zdieľania kníh a vedomostí. Trendom je zdieľanie bytu či auta. Nemusíme predsa vlastniť všetko, čo si môžeme dovoliť, najmä ak to používame naozaj zriedkavo. Napríklad vŕtačka má životnosť až 3-tisíc hodín, pritom v priemere ju používame iba 45 hodín. „Naozaj potrebujeme mať doma vlastnú vŕtačku?“ pýta sa Fintorová. Zdieľaním šetríme peniaze a v neposlednom rade aj našu planétu.