Kto zaplatí za zničené hniezda lastovičiek?

Niektoré belorítky obyčajné si pod bratislavským Mostom SNP opäť stavajú hniezda. O tie pôvodné aj s vajíčkami prišla druhá najväčšia kolónia tohto chráneného živočícha v Bratislave počas jeho revitalizácie. Aj keď vinníka určia, škody sa už napraviť nedajú. Ako sa však dá zabrániť takýmto prípadom?

03.06.2016 15:00
Belorítka, vták, vtáctvo Foto:
Belorítka je chránený živočích.
debata (27)

Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko odhaduje, že spoločenská hodnota 66 zničených hniezd spolu so znáškami môže dosiahnuť 120-tisíc eur. Skutočnú hodnotu musí zistiť expertíza Štátnej ochrany prírody SR. Vtáčiky prišli o svoje obydlia v citlivom období hniezdenia počas čistiacich prác mosta, ktoré si magistrát zazmluvnil vo firme J&T Real Estate.

Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá sa zaoberá podnetom ochranárov, minulý týždeň práce zastavila. Magistrátu zakázala akékoľvek aktivity, ktoré by znamenali likvidáciu chránených živočíchov. „Počas pondelkovej obhliadky miesta boli činnosti spresnené. Tie, ktoré nemajú vplyv na prebiehajúce hniezdenie vtákov, boli povolené,“ povedal riaditeľ Inšpektorátu životného prostredia v Bratislave Jozef Prohászka s tým, že štátny dozor ešte nie je ukončený.

Kto nesie vinu a čo treba zmeniť, aby sa podobné prípady neopakovali? Ochranár Jozef Ridzoň zo SOS/Birdlife Slovensko hovorí, že magistrát nemusí vedieť o každom jednom hniezde v Bratislave. „Dôležité je, aby tí, ktorí práce vykonávajú, boli ohľaduplnejší. Stačí sa obrátiť na štátnu ochranu prírody, ktorá má pracovníkov po celom Slovensku a vie overiť, či môže vzniknúť podobný problém alebo nie.“ Aj Prohászka odporúča konzultovať podobné činnosti so štátnymi ochranármi, bez ohľadu na to, či ich robí mesto, alebo firma.

Niekedy však stačí podľa ochranára používať zdravý rozum. Hniezda bolo vidieť a tí, čo ich zhadzovali, vedeli, čo robia. Podľa Ridzoňa sa stretávajú skôr s opačným prípadom, keď sa stavebníci sami dopredu obracajú na nich alebo štátnu ochranu prírody. Ak ide o práce vo väčšom rozsahu, robia sa mimo hniezdneho obdobia.

Mesto tvrdí, že o hniezdach belorítok nevedelo, a to aj napriek tomu, že pred podpísaním zmluvy koncom apríla priestor niekoľkokrát obhliadali. Podľa Ridzoňa tam hniezda určite boli: „Sú tam už niekoľko rokov, belorítky nemusia stavať každý rok nové.“ Vtáky tu už boli v tom čase tiež, na Slovensko prišli koncom marca.

Magistrát a J&T Real Estate odmietajú akúkoľvek vinu. Mesto trvá na tom, že za zhodenie hniezd belorítok nesie zodpovednosť zazmluvnená firma J&T Real Estate. Tá sa zas odvoláva na to, že radnica ju v zmluve ani počas niekoľkých koordinačných stretnutí neupozornila na žiadne obmedzenia. „Trváme na tom, že spoločnosť ani jej zamestnanci nespôsobili poškodenie hniezd belorítky. Počas obhliadky bolo konštatované, že bol zničený väčší počet hniezd aj v častiach Mosta SNP, ktoré boli úplne mimo výkonu čistiacich prác,“ povedala hovorkyňa spoločnosti Daniela Stričková.

Podľa ochranára bola väčšina hniezd, až 45, zničená počas prác. „To sú tie, pri ktorých bol podľa svedkov použitý vysokotlakový čistič,“ reagoval Ridzoň. Kedy boli zlikvidované ostatné obydlia, je podľa neho vecou vyšetrovania inšpekcie. „Môžeme len potvrdiť, že časť hniezd bola podľa všetkého zničená mimo prác, o ktorých vieme,“ povedal Ridzoň. Samotnú revitalizáciu robila subdodávateľská spoločnosť Vertical Banská Bystrica. Jeden z jej konateľov Miroslav Pôbiš pre Pravdu potvrdil, že most čistili jej pracovníci: „Kým nie je ukončené šetrenie a veci sa nevyjasnia, nebudeme sa k tomu vyjadrovať.“

Za zničenie hniezd chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli môže inšpekcia vyrubiť právnickej osobe pokutu do 33 193,91 eura. Zaplatiť by ju mal podľa ochranárov ten, kto hniezda zničil, teda firma, ktorá most čistila. Prípadom sa zaoberá aj polícia. „Vo veci sa vykonávajú všetky potrebné úkony na jej objasnenie,“ povedal bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff.

Niektoré belorítky sa pod most vrátili a začali si budovať nové hniezda, kde by mohli dokončiť hniezdenie. „Vzniká ich tu 22. Stavajú si ich viac ako týždeň, preto je nepravdepodobné, že by sa ich počet zvýšil,“ hovorí Ridzoň. Časť belorítok, ktoré sa nevrátili, mohla uhynúť.

Situáciu pod mostom ochranári len sledujú, do prác vtáčikov nezasahujú. „Bolo by to skôr na škodu. Keby sa im postavili umelé hniezda, mohlo by ich to rušiť a lokalitu by mohli opustiť úplne,“ vysvetlil Ridzoň.

Stred mesta je však vplyvom teplôt suchý, pomôcť by im preto malo zabezpečenie vlhkého stavebného materiálu pre hniezda, aby poň nemuseli letieť ďaleko. „Odporučíme to každému, kto to bude chcieť robiť a taký záujem tu už je z viacerých strán, mesta či realizátorov rekonštrukcie,“ dodal ochranár.

„Zabezpečíme do priestoru pod mostom nádoby s vodou a hlinou tak, aby si belorítky mohli opätovne postaviť svoje hniezda,“ povedal primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal. Mesto chce zároveň iniciovať stretnutie zástupcov neziskových organizácií či odborných organizácií z oblasti životného prostredia, aby nastavilo systémové kroky v oblasti lepšej ochrany prírody. Hovorkyňa hlavného mesta nevylúčila, že po tejto skúsenosti budú informovať dodávateľov prác, aby si dávali pozor aj na takéto prípady.

© Autorské práva vyhradené

27 debata chyba
Viac na túto tému: #vtáky #vtáctvo #Slovenská ornitologická spoločnosť #BirdLife Slovensko