Taký prípad nie je podľa odborníka zriedkavosťou a ochrana týchto oblastí by sa mala sprísniť. Vozidlá boli navyše odstavené v tesnej blízkosti zdroja pitnej vody na tráve, za sebou aj vedľa seba.
Pásmo je obklopené Chránenou krajinnou oblasťou Dunajské luhy s druhým stupňom ochrany, kde vjazd a státie vozidla sú zakázané, a Prírodnou rezerváciou Dunajské ostrovy, kde platia ešte prísnejšie pravidlá.
Podľa polície autá patrili najmä zamestnancom francúzskeho veľvyslanectva, ktoré už piaty rok po sebe na tomto mieste organizovalo športovo-kultúrnu akciu. Samotné veľvyslanectvo odmieta, že by išlo o oficiálnu akciu ambasády.
Pohyb áut v chránených územiach je možný len na základe povolenia, o čom informujú aj tabule na ich hraniciach.
„Povolenie na prejazd po hrádzi vydáva Slovenský vodohospodársky podnik, tým subjektom, ktoré ho potrebujú na plnenie svojich služobných povinností. Vodohospodársky podnik operatívne kontroluje povolenia a v prípade potreby spolupracuje s políciou,“ uviedol hovorca štátneho podniku Pavel Machava. Či takéto povolenie mali aj spomínané autá, sme sa však stále nedozvedeli.
Napriek opakovanej žiadosti na naše otázky neodpovedal ani odbor životného prostredia Okresného úradu v Bratislave, ktorý tiež môže povoliť vstup do tejto oblasti.
„Toto zistenie iba dokresľuje katastrofálnu situáciu, ktorá v lužných lesoch pod Bratislavou existuje, čo sa týka anarchie narábania s priestorom,“ myslí si Mikuláš Huba zo Slovenského ochranárskeho snemu. Jedným dychom dodáva, že popri nekontrolovanom pohybe áut v chránených územiach sú veľkým problémom aj nelegálne stavby hausbótov, ktoré tiež prispievajú k zvýšenej premávke.
Podľa jeho pozorovaní nie je prípad, na ktorý Pravdu upozornil čitateľ, ojedinelý. Začiatkom jari cez pracovný deň sa ochranár podľa vlastných slov išiel pozrieť k ramenám Dunaja.
„Počítal som, koľko áut tadiaľ prúdi, a narátal som priemerne jedno auto za minútu, a to som iba pri jednej ramennej sústave. Neviem si predstaviť, kto toľkým autám môže vydávať povolenia. Buď sa vydávajú takpovediac od buka do buka, alebo chodia autá bez povolení. Sú iba dve možnosti a jedna je horšia ako druhá. Úplná anarchia je aj v budovaní ciest, a nie ešte v tom, ako sa využívajú a zneužívajú,“ konštatoval Huba.
Ako ďalej uviedol, režim ochrany tohto územia by sa mal zmeniť a podstatne sprísniť. Nejde pritom iba o porušenie zákona, ale tiež o ohrozenie blízkeho zdroja pitnej vody, čo sa týka každého, kto z neho čerpá.
Okrem toho trpí, samozrejme, aj okolitá príroda. Podľa ochranára síce nemuselo mať parkovanie okrem erózie mimoriadne okamžité účinky. Z áut však mohol vytekať olej alebo iné pre znečistenie podzemnej vody mimoriadne nebezpečné látky.
„Ďalšia vec je, že to demoralizuje aj ostatných ľudí, keď vidia v priestore, kde je pomaly zakázané aj prejsť pešo, parkovať na tráve veľké terénne autá bez akéhokoľvek obmedzenia. Mňa ako turistu a bežného človeka to vyslovene ruší a znižuje mi to estetický a rekreačný zážitok, keď tam vidím autá alebo sa im mám vyhýbať,“ uzavrel Huba.