Podpredseda BSK Martin Berta, ktorý podľa vlastných slov považuje ochranu lužných lesov za jednu z priorít kraja v oblasti ochrany prírody a krajiny, už o tejto iniciatíve rokoval s riaditeľom českého národného parku Podyjí Tomášom Rothröcklom.
„Územia na slovenskej časti Dunaja sú rovnako hodnotné ako tie maďarské alebo rakúske. Cítim silnú podporu verejnosti pri debate o možnostiach vzniku Národného parku Podunajsko. Pri návšteve Národného parku Podyjí sme zistili, že aj naši partneri z Čiech a Moravy podporujú našu iniciatívu,“ povedal Berta s tým, že v priebehu júna sa uskutoční ďalšia diskusia na tému Národného parku Podunajsko, na ktorú chce pozvať aj vedenia susedných národných parkov.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) podľa jeho hovorkyne Petry Stano Maťašovskej o tejto iniciatíve vie. „Tento návrh si vyžaduje odbornú diskusiu, aby sa mohli urobiť rôzne analýzy pre prijatie čo najlepšieho riešenia. Ministerstvo sa bude touto témou zaoberať,“ napísala v reakcii.
Ochranári volajú po vzniku Národného parku Podunajsko už roky
Slovenskí ochranári už desaťročia tvrdia, že dlhodobú ochranu vodných zdrojov, luhov, mokradí a lesov v okolí Bratislavy môže zabezpečiť len vyhlásenie Národného parku Podunajsko. „Možno si nejaký historik niekedy všimne, že ako prví sme s návrhom na trilaterálny československo-rakúsko-maďarský národný park prišli my, slovenskí ochranári. Som rád, že sa po takmer 30 rokoch o ňom opäť vážne hovorí a mám ťažké srdce na MŽP, že nám na našu výzvu celé desaťročia neodpovedá. Na druhej strane je žiaduce, aby sa toho MŽP a Štátna ochrana prírody SR konečne ujali, lebo pod nich ochrana prírody a národné parky kompetenčne patria,“ uviedol environmentalista Mikuláš Huba.
To, že iniciátorom a koordinátorom tejto myšlienky sa stal BSK, je podľa neho čiastočne dôsledkom pasivity ostatných, najmä MŽP a mesta. „Dobrovoľní ochranári, aktivisti a vedci už urobili, čo bolo v ich silách. Teraz je na rade štát, samospráva a EÚ, keďže ide z veľkej časti o súčasť Natury 2000, teda sústavy chránených území európskeho významu,“ zdôraznil Huba.
Stále iba na papieri
Ochranári zo Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny sa snažili o vytvorenie Národného parku Podunajsko už od roku 1986, v roku 1987 návrh na jeho zriadenie poslali vtedajšej vláde Slovenskej socialistickej republiky. V ňom ochranári píšu o nutnosti zabezpečenia veľkoplošnej ochrany jedinečnej dunajskej krajiny.
„Teritórium navrhovaného Národného parku Podunajsko, tvoreného hlavným dunajským tokom s inundačným územím, sústavou ramien, dolnou časťou prítokov ako aj niektorými priľahlými územiami so zachovanou prírodou a kultúrnymi pamiatkami sa radí z hľadiska ochrany k najhodnotnejším nielen u nás, ale minimálne v stredoeurópskom kontexte,“ napísali v návrhu s tým, že Podunajsko ako medzinárodný park európskeho významu by mohol perspektívne zasahovať na územie troch susediacich štátov a zahŕňať integrovanú ochranu prírodných a kultúrnych hodnôt v mimoriadne hodnotnej strednej časti toku.
Podobnú výzvu zaslali ochranári ministerstvu životného prostredia (MŽP) aj na Deň Zeme 22. apríla.