„Historický pramenný výskum a tiež antropologický výskum dokázal, že múmiou je skutočne Žofia Szerédyová, ako to bolo roky prezentované,“ povedal riaditeľ múzea v Betliari Július Barczi. Jej identitu pôvodne spochybňoval profesor Jozef Novák, ktorý zastával názor, že ide o Teréziu Dóriovú. Otázky vyvolávali aj obrazy, ktoré sú vystavené v Krásnej Hôrke a v Betliari. Predpokladalo sa, že je na nich Žofia, no pravda je iná.
„Mysleli sme si, že ide o Žofiu, no teraz vieme, že Žofia vyzerala inak. Nevieme, kto na tých obrazoch je, no podľa všetkého ide o neznámu šľachtičnú zo Sedmohradska, ktorá žila v časoch Žofie,“ podotkla hovorkyňa múzea v Betliari Judita Krajčiová.
Vedci, ktorí múmiu skúmali, dospeli k ďalším zaujímavým zisteniam. „Telo bolo podľa všetkého mumifikované prirodzenou cestou vďaka ideálnym klimatickým podmienkam v krypte farského kostola. Podľa stavu kostí mohla mať v čase smrti vyše štyridsať rokov, nepotvrdili sa hypotézy, že príčinou jej úmrtia bola tuberkulóza,“ informovala antropologička Silvia Bodoriková. Stopy po tejto chorobe sa síce našli, no nie v takom štádiu, aby tuberkulóza bola príčinou smrti. Tou mohol byť aj zápal pľúc alebo iné ochorenie. „No s určitosťou to nevieme,“ poznamenala Bodoriková.
Historický výskum zase odhalil nové fakty zo života barónky. „Podarilo sa nám zistiť, že sa narodila v roku 1663 v bohatej sedmohradskej rodine a jej prvým manželom bol kapitán mesta a župan stolice v Kluži František Rhédey, ktorý bol od nej o 28 rokov starší. Svadbu mali v roku 1679. Spolu mali dve dcéry. Žofia ovdovela ako dvadsaťročná a v roku 1689 sa vydala druhýkrát, a to za Štefana Andrássyho, ktorého rod ovládal hrad Krásna Hôrka. Podľa našich zistení zomrela v roku 1710 ako 47-ročná,“ vyrátala historička Silvia Lörinčíková.
Informácie vedci hľadali v múzeách na Slovensku, v archívoch v Budapešti. Vycestovali aj do Rumunska, kde sa žena narodila.
Žofiu pochovali v krypte farského kostola v Krásnohorskom Podhradí, kde jej telo našli po viac ako sto rokoch takmer v neporušenom stave. Vzhľadom na túto výnimočnosť sa jej pozostatky rozhodli Andrássyovci preniesť do hradu, kde ich vystavili v Kaplnke Nanebovzatia Panny Márie.
Každé polstoročie bola múmia prezliekaná do nových šiat, naposledy v roku 1979. Nový odev má aj teraz. Hovorkyňa múzea Krajčiová priblížila, že šaty sú z čierneho hodvábu s čipkami. Podľa mikrobiológa Domenica Pangallo je mumifikované telo vo veľmi dobrom stave a za vhodné prostredie považuje aj kaplnku v Krásnej Hôrke, kde bude Žofia prevezená po ukončení rekonštrukcie hradu, ktorý vyhorel v roku 2012.
Prezentácia výskumu sa uskutočnila v rámci otvorenia výstavy Žofia – pani Krásnej Hôrky, ktorá potrvá v Betliari do 18. septembra. Okrem mumifikovaného tela Žofie návštevníci uvidia 3D model jej podoby. Vystavených je tam viac ako sto vzácnych artefaktov zo 17. a z 18. storočia, ktoré pochádzajú z pôvodného zariadenia hradu Krásna Hôrka. Takisto predmety, ktoré patrili Žofii či jej príbuzným, ako aj unikátne renesančné šperky, zlatnícke práce, sklo, keramika, výtvarné diela, textílie a nábytok.