Historickému organu v Obišovciach vdýchli druhý život

, 17.06.2016 13:00
organ, Jaroslav Petro
Farár Jaroslav Petro je zo záchrany organu nadšený. Autor: ,

Od skončenia druhej svetovej vojny bol mĺkvy, teraz sa opäť rozozvučal. Vzácny organ vyrobený v roku 1743 bude znieť na bohoslužbách v evanjelickom chráme v Obišovciach v okrese Košice.

Šancu na druhý život dostal vďaka miestnym farníkom a organovým nadšencom, ich výrobcom a reštaurátorom z Hranovnice v okrese Poprad. Donedávna ticho odpočíval v nevyužívanom evanjelickom kostole v Sabinove.

Osud unikátneho organu je výnimočný napriek tomu, že nie je na zozname kultúrnych pamiatok. O jeho zvláštnej ceste životom hovorí Gabriel Bies z dielne Bies, ktorá sa zaoberá výrobou a opravou organov, kde mu vdýchli nový život. „Organ postavil tovariš z Pruska Seedler Ephraim. Začal ho stavať v roku 1742 a dokončil 30. mája 1743. Na tie časy to bolo niečo nezvyčajné, pretože organy na našom území stavali väčšinou iba domáci majstri, nie majstri z ďaleka, ako to bolo v tomto prípade,“ hovorí Bies.

Postavenie nástroja si objednala sabinovská evanjelická komunita nemeckej národnosti, ktorá mala v meste silné zázemie. Dostal sa do chrámu, ktorý v Sabinove slúžil nemeckým evanjelikom. Hneď vedľa neho stál a stále stojí rovnaký kostol, ktorý využíva slovenská evanjelická obec. Osud organu zmenili vojny.

„Na organe sú píšťaly, ktoré vidieť spredu a hovorí sa im prospektové. Boli z cínu. Počas prvej svetovej vojny ich z organu odobrali,“ pokračuje v rozprávaní Bies. „Monarchia vydala nariadenie, že vo vybraných kostoloch sa predné píšťaly z organov a zvony budú rekvirovať. Píšťaly na výrobu munície, zo zvonov sa vyrábali delá. Organári robili zoznam kostolov, zápis odobratých píšťal a zvonov. Tie zmerali, zvážili, zapísali. S tým, že po vojne sa píšťaly mali vrátiť naspať. Monarchia však vojnu prehrala a následná bieda pôvodné plány zmarila,“ podotýka Bies.

Organu v Sabinove síce píšťaly vrátili, ale už nie cínové, ale lacnejšie a menej hodnotné zinkové. Nástroj slúžil až do druhej svetovej vojny. Nemci vojnu prehrali a po nej miestnych občanov nemeckej národnosti deportovali. Evanjelická cirkev v Sabinove odvtedy používala na služby božie už iba slovenský kostol. V bývalom „nemeckom“ kostole chradol aj vzácny organ. Ožil až vďaka členom evanjelickej cirkvi v Obišovciach. Miestny evanjelický farár Jaroslav Petro odkrýva príbeh, ako sa k nim organ dostal.

„V našom kostole z roku 1789 sme mali organ, ktorý sa už dosť kazil a nejaké obdobie nebol využívaný. Začali sme sporiť peniaze na jeho opravu. Keď sme niečo nasporili, začali sme hľadať firmu, ktorá by organ opravila. Takto sme sa dostali k bratom Biesovcom. Keď sa naň prišli pozrieť, skonštatovali, že sa doň neoplatí investovať a povedali nám o sabinovskom nepoužívanom organe. Že ak sa dohodneme s miestnou cirkvou, radi ho opravia,“ rozpráva Petro.

Presbyterský zbor v obišovskej farnosti s tým súhlasil a Petro oslovil sabinovskú evanjelickú cirkev. S jej predstaviteľmi sa dohodli. Odmenou za organ bol pre nich podľa Petra milodar v sume 2-tisíc eur, na ktorý sa poskladali farníci. „V dielni Bies nám ponúkli, že organ opravia iba za nevyhnutné náklady. Skriňa sa reštaurovala v Česku, hracia časť nástroja v hranovnickej dielni. Opravy aj s dopravou stáli celkom 8 400 eur. Aj na to sa vyzbierali farníci a podstatnou sumou prispela jedna z rodín,“ zdôrazňuje farár. Mechanický nástroj sa tak dostal do rúk odborníkom.

Ján Bies, brat Gabriel Biesa, ktorý je aj spolumajiteľom firmy, hovorí, že opravy trvali asi osem mesiacov. „Nástroj bol vzhľadom na svoj vek a dlhé nepoužívanie v celkom dobrej kondícii,“ podotkol. Jeho brat Gabriel dopĺňa, že sa na ňom dali vylúdiť aj nejaké tóny, potreboval však dôkladnú opravu. „Vo vnútornej časti je deväťdesiat drevených píšťal. Z nich tridsať nehralo. Polovicu sa podarilo oživiť, zvyšné sme nahradili novými, kópiami predošlých,“ zdôrazňuje. Reštaurátorské práce ukončili v druhej polovici mája tohto roku, asi pred dvoma týždňami opätovne funkčný nástroj previezli do kostola v Obišovciach.

„Organ nahradil náš pôvodný a je zaujímavé, že je o vyše štyridsať rokov starší ako samotný kostol. Vydáva krásne zvuky. Sme tu z neho všetci nadšení. Druhú júnovú nedeľu už sprevádzal služby božie. Ešte ho plánujeme oficiálne posvätiť, no urobíme tak až na jeseň. Malo by sa to udiať 2. októbra tohto roku, keď si u nás pripomíname pamiatku posvätenia chrámu,“ zdôraznil Petro. Zároveň prezradil, že spolu s presbytériom zvažujú, či nepožiadajú o jeho zápis na zoznam kultúrnych pamiatok.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#rekonštrukcia #organ #kostol #Košice
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk