Za bytové priestory o 30, za úradné budovy o 50, za stavebné pozemky o 150 percent. Takúto úpravu sadzieb na podnet primátora Iva Nesrovnala napokon schválili mestskí poslanci. Nesrovnal pritom ešte vlani navrhoval až 100-percentné plošné zvýšenie daní, pod paľbou kritiky však ustúpil.
„Uvedomujem si, že úprava daní nie je populárne opatrenie, ale musíme ho urobiť. Bratislavčania majú oprávnené nároky na lepšie cesty, čistotu, zeleň – a my ich chceme plniť," zdôvodnil primátor svoj zámer.
O 50 percent sa tiež zdvihne daň za stavby určené na pôdohospodársku produkciu. Daň za chaty, garáže a ostatné stavby stúpne o 10 percent. Naopak, poslanci podporili zníženie vekovej hranice krátenia dane na stavby na bývanie a byty. Po novom budú mať nárok na 60-percentnú zľavu nie až obyvatelia nad 70, ale už nad 65 rokov, ako aj občania zdravotne ťažko postihnutí.
Výberom zvýšených daní by podľa prepočtov magistrátu malo do mestského rozpočtu pritiecť zhruba o osem miliónov eur ročne viac. Z polovice tejto sumy, ktorá pripadne mestu, by sa podľa primátora tri milióny posunuli na opravy ciest, 550-tisíc eur na starostlivosť o zeleň a 450-tisíc na priority mestských poslancov. Druhá polovica získaných peňazí sa pravidelne prerozdeľuje mestským častiam.
Koľko si Bratislavčan priplatí
- 2-izbový byt, 60 m², Karlova Ves: doteraz 23,4 eura/rok, po novom 34,2 eura/rok, rozdiel + 10,8 eura/rok
- 3-izbový byt, 80 m², Petržalka: doteraz 31,2 eura/rok, po novom 45,6 eura/rok, rozdiel + 14,4 eura/rok
- 4-izbový byt, 90 m², Staré Mesto: doteraz 42,3 eura/rok, po novom 54,9 eura/rok, rozdiel +12,6 eura/rok
- rodinný dom, 240 m² , Vajnory: doteraz 84,0 eur/rok, po novom 109,1 eura/rok, rozdiel + 25,1 eura/rok
Bratislava inkasuje na daniach z nehnuteľností asi 55 miliónov eur ročne. Z celkových príjmov mesta za vlaňajší rok tvorila táto položka deväť percent a bola najväčším rozpočtovým príjmom, ktorý vie mesto priamo ovplyvniť.
O zvýšenie daní z nehnuteľností sa primátor usiloval už vlani, keď chcel sadzby daní zdvojnásobiť. Všetkých 17 mestských častí jeho návrh odmietlo a ani v korigovanej verzii sa o ňom v mestskom zastupiteľstve nehlasovalo. Naposledy sa tieto dane v Bratislave dvíhali v roku 2011, vtedy sa ich výber zvýšil o 22 percent.
Nesrovnal vymenoval niekoľko dôvodov, ktoré ho prinútili zdvihnúť daňové sadzby. Pripomenul, že zmätočné sčítanie obyvateľstva v roku 2011 spôsobilo, že popri trvalo prihlásených reálne v Bratislave žije ďalších niekoľkostotisíc ľudí, ktorí sa k bývaniu v nej neprihlásili. Na nezaplatených daniach preto mesto ročne stráca približne 8,5 milióna eur.
„Keby sme tieto peniaze mali, vedeli by sme opraviť mnohé ďalšie ulice, ako sme to teraz robili zo 14-miliónovej štátnej dotácie v súvislosti s predsedníctvom Slovenska v Rade EÚ," zdôraznil.
Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Dane a čierne duše.
Primátor poukázal na obmedzený prístup Bratislavy k čerpaniu zdrojov z európskych fondov, ale aj na zvýšenú mieru solidarity, ktorá sa od metropoly očakáva voči zvyšku krajiny. Bratislava, ako pokračoval, je dlhodobo podfinancovaná, v prepočte na obyvateľa má nižšie príjmy, ako všetky ostatné krajské mestá.
Nie všetci komunálni poslanci so zmenou súhlasia. „Toto rozhodnutie primátora je pre mňa nepochopiteľné, keďže parlament schválil zákon, ktorý mu umožňuje získať financie do rozpočtu mesta od developerov vo výške zhruba 10 miliónov eur za rok. On sa napriek tomu rozhodol, že peniaze vyberie z vreciek obyvateľov,“ napísala na sociálnu sieť poslankyňa mestskej časti Nové Mesto Zuzana Rattajová.