Jilemnického horáreň je krajšia a plná spomienok

, 31.08.2016 14:00
Horáreň, Klenovský Veper
Horáreň je ukrytá na úpätí Klenovského Vepra. Autor:

Je pamätným miestom lesníkov i cieľom jednej z cyklotrás. Jilemnického horáreň v lesoch nad Čiernym Balogom v okrese Brezno po rokoch opeknela a pribudla na nej pamätná tabuľa. Obnovili ju Lesy SR, ktoré ju vlastnia a pre ktoré pripomína aj kus histórie vrátane vojnovej. Svojho času sa horáreň natrvalo zapísala do dejín protifašistického odboja.

Je pamätným miestom lesníkov i cieľom jednej z cyklotrás. Jilemnického horáreň v lesoch nad Čiernym Balogom v okrese Brezno po rokoch opeknela a pribudla na nej pamätná tabuľa. Obnovili ju Lesy SR, ktoré ju vlastnia a pre ktoré pripomína aj kus histórie vrátane vojnovej. Svojho času sa horáreň natrvalo zapísala do dejín protifašistického odboja.Budova sa nachádza asi deväť kilometrov od Čierneho Balogu, hlboko v lesoch v Starej doline na úpätí Klenovského Vepra. Podľa starostu Františka Budovca patrí k zaujímavostiam obce. „My sme ju nevlastnili a nikdy ani nevyužívali. Je však atrakciou pre turistov, končí sa pri nej jedna z cyklotrás, ktorá vedie z dediny,“ vysvetlil Budovec.

Do horárne sa dá dostať len lesnou cestou, a to aj autom. V tom prípade však posádka musí mať povolenie. „V odôvodnených prípadoch môžeme vydať jednorazové povolenie na prejazd autom, no inak sa po tej ceste chodí len pešo alebo na bicykli,“ vysvetľuje hovorca Lesov¤SR Vlastimil Rezek. Pre peších turistov je to pekná prechádzka prírodou. Rezká chôdza zaberie turistovi takmer dve hodiny, na bicykli, samozrejme, zvládne túto trasu oveľa skôr. Do chaty sa podľa Rezeka vstúpiť nedá, je zamknutá. „Kto sa tam však dostane, môže si posedieť v lone prírody. Asi sto metrov od chaty je dosť veľký altánok, kam sa zmestí okolo pätnásť ľudí,“ zdôraznil Rezek.

Pri odhalení tabule nechýbali ani potomkovia...
Pri odhalení tabule nechýbali ani potomkovia lesákov z obdobia Povstania. Autor: BORIS PEKAROVIČ

Hovoril aj o jej histórii i dôvode, prečo je zaujímavou a atraktívnou zároveň. „V 40. rokoch 20. storočia bola pôsobiskom Vojtecha Antala, zamestnanca Riaditeľstva štátnych lesov a majetkov v Banskej Bystrici na lesnej správe Dobroč. Antal sa od roku 1943 aktívne zapojil do protifašistického odboja, keď bol sprievodcom, spravodajcom a zásobovateľom partizánskych a vojenských jednotiek na tomto území. So svojou manželkou pomáhal aj pri záchrane niekoľkých židovských rodín pred deportáciami,“ povedal Rezek.

Prívlastok Jilemnického získala horáreň vďaka tomu, že v nej istý čas býval aj tento významný spisovateľ. „Samotný Peter Jilemnický žil v horárni v rokoch 1946 až 1947, keď už tam Antal nebol. Spomienky miestneho kronikára z Čierneho Balogu boli pre neho predlohou pre napísanie posledného spisovateľovho diela Kronika. Horáreň v Starej doline je preto významným miestom, ktoré sa zapísalo tak do dejín protifašistického odboja na Slovensku, do lesníckej histórie, ale aj do dejín slovenskej literatúry,“ zdôraznil Rezek. Z akého dôvodu sa tam spisovateľ vyskytol a žil, sa už nevie.

Horáreň bola naposledy trvalo obývaná v roku 1976, neskôr v nej prechodne bývali lesní robotníci, ktorí potrebovali prespať počas lesných prác. Postupne budova chátrala. Nie je tam privedená elektrina, obyvatelia používali generátor. Zaujímavosťou je, že v nej bol zavedený telefón, pretože pri budove sa končila trasa lesnej železnice. Tá, už ako nefunkčná, bola podľa Rezeka rozobratá pred viac ako štvrťstoročím.

Pamätná tabuľa na dome Jilemnického horárne.
Pamätná tabuľa na dome Jilemnického horárne. Autor: VLASTIMIL REZEK

Vlastník budovy sa rozhodol horáreň zachrániť a zachovať budúcim generáciám. „Horáreň sme čiastočne zrekonštruovali, aby nedochádzalo k jej devastácii. Opravila sa jej vonkajšia časť, obnovila fasáda, vymenili schody a obnovená bola aj strecha,“ konštatoval Rezek. Lesy podľa neho teraz hľadajú financie na kompletnú rekonštrukciu vnútorných priestorov. O jej ďalšom využití ešte nerozhodli. Pri príležitosti výročia SNP sa pri budove horárne konalo uplynulý piatok stretnutie lesákov a potomkov tých z nich, ktorí tam pôsobili v časoch Slovenského národného povstania, ale aj protifašistických odbojárov a historikov. Medzi prítomnými nechýbal syn horára Antala, ktorý počas odboja pomáhal partizánom, no aj syn a manželka horára Giertliho, ktorý bol do roku 1976 jej posledným stálym obyvateľom.

Podľa informácií riaditeľa odštepného závodu Čierny Balog Lesov SR Martina Daxnera tam spoločne odhalili informačnú tabuľu venovanú histórii tejto horárne. Je na nej uvedené, že v tomto dome napísal Peter Jilemnický knihu Kronika, v ktorej zobrazil hrdinský boj našich občanov v SNP.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Peter Jilemnický #Lesy SR #horáreň #Čierny Balog #Brezno
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk