Chránený dom sa dostal do exekúcie kvôli dlžobe vo výške 600-tisíc eur, ktorú zmanažoval jeho riaditeľ Pavol Rusko, bývalý politik a minister hospodárstva. Na budovu má predkupné právo mestská časť Staré Mesto, tá sa už niekoľko mesiacov snaží získať ju späť.
„Som rád, že máme viac času na záchranu majetku Staromešťanov. Do dnešného dňa sme podnikli všetky možné kroky na zvrátenie tohto podvodu spôsobeného Pavlom Ruskom a budeme v tom rozhodne pokračovať,“ reagoval na neúspešnú dražbu starosta mestskej časti Radoslav Števčík.
Ďalšia licitácia bude najskôr o tridsať dní od poslednej. Nové termíny sa zvyknú vypisovať jeden rok, potom môže súd pokusy ukončiť a bude sa hľadať iný spôsob uspokojenia pohľadávky. Do sporu o vlastníctvo domu sa však zapojila tretia strana, bývalá majiteľka z čias bývalého socialistického režimu Daniela Gray. Na dražbe ju zastúpila dlhoročná priateľka Jirina Matochová.
„Daniela Gray budovu zdedila po svojom starom otcovi. Žije v Anglicku už štyridsať rokov, situáciu rieši len, keď príde na Slovensko,“ povedala pani Matochová. O dražbe budovy na Karpatskej ulici sa dozvedeli len z novín.
Denník Pravda sa skontaktoval s pôvodnou vlastníčkou. „Keď som navštívila v lete Slovensko a videla, že o môj rodičovský dom na Karpatskej môže Staré Mesto prísť, nemohla som uveriť vlastným očiam. Veď mu vôbec nepatrí! Už 25 rokov žiadam o navrátenie tejto budovy. Moja rodina ten dom vlastnila od roku 1918.
Foto: Vladimír Mičuda, Pravda
Úrady hovoria, že vraj môj starý otec a otec budovu darovali štátu. Nie je to pravda. A navyše neexistuje žiadna darovacia zmluva, nikto mi ju za tie roky neukázal,“ uviedla pre Pravdu Daniela Gray. Za záhradu, ktorá patrí k domu, do dnešných dní platí Gray mestu daň. Prístup k nej však nemá, keďže jediný vchod je cez dom, a navyše tam vybudovali vysoký múr.
Budova v centre Bratislavy, v ktorej si našli útočisko a pomoc týrané ženy a deti, musela ísť kvôli exekučnému konaniu do dražby. Lukratívnu trojposchodovú stavbu predala pred štrnástimi rokmi bratislavská časť za 100 slovenských korún (3,32 eura) za účelom humanitárnej pomoci. Nechala si však predkupné právo.
Nezisková organizácia Maják nádeje oficiálne zanikla. K majetku sa teraz Staré Mesto nevie dostať kvôli exekúcii. Starosta Števčík si myslí, že celá pôžička je fiktívna a poukazuje, že problémy s Majákom nastali od roku 2015, keď sa do čela neziskovej organizácie dostal Rusko.
Denník Pravda oslovil Pavla Ruska. Ten vysvetlil, že dlh 500-tisíc eur bol spôsobený nenaplnením zmluvy s firmou podnikateľa Mariána Kočnera o výmene budovy Majáku nádeje s bytmi podnikateľa.
„V živote sme si nemysleli, že sa také niečo stane. Organizáciu som zakladal spolu s mestom. Čo to je za partnera, ktorý dáva poza váš chrbát žaloby?“ pýta sa exminister. Ďalších 100-tisíc eur si Maják požičal od Kočnera na rekonštrukciu.
Rusko nerozumie tvrdeniu, prečo pôžičku nazýva Staré Mesto fiktívnou. „Asi tomu jednoducho nerozumejú. Záleží im na budove, nie na ľuďoch, stratili súdnosť. My sme do budovy investovali 15 miliónov slovenských korún (497 908 eur), aby trochu vyzerala. Ich postoj je dnes že super, ďakujeme, teraz si prosíme tú budovu za sto korún naspäť,“ mieni bývalý politik.
Staré Mesto má však iný názor, na Ruska podalo dve trestné oznámenia a tiež žalobu na súd vo veci zrušenia a likvidácie Majáku nádeje. Števčík poukázal, že okresný súd doteraz nepodnikol žiadne kroky, aby sa pokúsil situáciu zvrátiť.