Dvojročnú Kristínku mal vlani v júli otec odviezť cestou do práce do materskej školy. Dieťa však zabudol v aute a počas horúceho dňa zostalo v zaparkovanom aute pred jeho firmou v Nitre niekoľko hodín. Dievčatko zomrelo na následky prehriatia. Muž bol celý čas v tom, že jeho dcéra je v bezpečí v škôlke.
Jozef K. pred súdom vyhlásil, že sa necíti byť vinný v zmysle obžaloby z prečinu usmrtenia, ale priznal morálnu vinu. Keď sa v spomienkach vracal k momentu, keď si uvedomil celú hrôzu, vohnali sa mu slzy do očí a nedokázal svoje rozprávanie dokončiť. Spolu s ním plakala aj jeho manželka, ktorá sedela v súdnej sieni. Čo sa stalo, si uvedomil až po telefonáte manželky, ktorá popoludní prišla do škôlky a dcérku tam nenašla. Keď dobehol k autu, už bolo neskoro.
Obhajcom obžalovaného je Daniel Lipšic. Vo svojej reči sa odvolával na to, že v prípade nešlo o nedbanlivosť, ale o tragický omyl. Trest by podľa Lipšica nemal žiadny účinok. „Je to tragický omyl, nehoda v dôsledku výpadku pamäte, ktorá sa môže stať aj tomu najstarostlivejšiemu rodičovi. Z právneho pohľadu tam nie je nedbanlivostné zavinenie. Je tam zavinenie morálne, ktoré si bude niesť do konca svojho života,“ povedal.
Obhajoba sa opiera o takzvaný syndróm zabudnutého bábätka, ktorý je opísaný v zahraničnej literatúre. Naposledy sa stal takýto prípad v Belgicku, rodiča súd oslobodil.
Kľúčové boli výpovede znalcov z odboru psychológia a neuropsychológia. Syndróm zabudnutého bábätka sa podľa znalkyne Martiny Bečkovej zatiaľ nenachádza v medzinárodnej klasifikácii chorôb. K zabudnutiu dieťaťa môže podľa nej viesť extrémne stresová až život ohrozujúca situácia.
Znalec Robert Máthé, ktorý svoj posudok vypracoval v spolupráci s odbornou konzultantkou z odboru neuropsychológia, uznal existenciu syndrómu zabudnutého bábätka. Ako vysvetlil, nie je to žiadna duševná choroba. „Ide o určitú situáciu, opomenutie, ktoré nastáva za určitých špecifických okolností. Na jednej strane je to aktuálny psychický stav človeka a na druhej strane sú to špecifické faktory,“ vysvetlil Máthé.
Nesúhlasí so záverom, že k tomu vedie obrovský stres či život ohrozujúca situácia. „Naopak, ide o nakopenie mnohých malých rutinných stresov," myslí si odborník. Veľkú úlohu zohrala v prípade podľa znalca aj nepravidelnosť pri vození dieťaťa do škôlky, stres v práci či pracovný telefonát počas šoférovania. Podotkol, že sa to môže stať komukoľvek.
Jozef K. prešiel aj neuropsychologickým vyšetrením. Odborníci zistili, že má zníženú schopnosť rozdeľovať svoju pozornosť na viacero podnetov, s čím súvisí aj oslabenie pamäťových funkcií, takisto má zvýšený sklon k nabiehaniu na rutinné a stereotypne sa opakujúce aktivity.
Okrem obžalovaného vypovedali pred súdom aj traja svedkovia vrátane jeho zamestnanca a pracovníčky materskej školy, kde obžalovaného dcéra Kristínka chodila asi mesiac. Jozef K. ani jeho manželka sa pre médiá vyjadrovať nechceli. Obžalovaný odmietol dohodu o vine a treste.